Dvaja ambiciózni fotografi z bratislavských podnikových novín poznali Nižňanského knihu Čachtická pani. Usúdili, že hororová história si zasluhuje miesto i na striebornom plátne. Mali kameru, film a vedeli, kadiaľ vedie cesta do Čachtíc. Treba však podčiarknuť, že automapu použili až po tom, ako im v Bratislave začalo prihárať. Svoj nápad nakrútiť film o Báthoryčke začali totiž uskutočňovať už v hlavnom meste. Až keď im sprvu nadšení herci postupne prestávali veriť, zamierili do dejiska samotnej stredovekej drámy. Opatrne skúmali, čo by na nápad nakrútiť film o Báthoryčke povedali miestni. Súhlasné reakcie Čachtičanov mali silu búrky. S podtónom zadosťučinenia, že v roku 1961 nastal konečne čas priblížiť i filmom časť dejín tejto obce, a to pravdivo v autentickom prostredí.
Súboje viedli aj cez posteľ
Nadšenie Čachtičanov narástlo, keď duo filmárov oznámilo, že náš ľud má po krk všakovakých kvázirežisérov a rozmaznaných umelcov. Vyhlásili, že všetky roly od titulnej postavy až po posledného komparzistu dostanú pracujúci z Čachtíc a okolia.
Reakciou však bol aj dámsky súboj o to, ktorá bude Báthoryčkou, ale aj Ilonou Jó či Dorou Szentesovou. Bitka žien, ako tvrdili zlé jazyky, viedla aj cez postele. Ale aj chlapi boli ochotní podstúpiť všetko, čo si dvojica podvodníkov z Bratislavy zmyslela - aj za najmenšie úlohy v komparze hrdlačili pri úprave interiérov i exteriérov, ich obetavosť nemala hraníc.
Adept na jednu z hlavných rolí hrozného Ficka si vraj dal štýlovo, a'la stredovek, bolestne preriediť inak zdravý chrup. Miestne celebrity radostne zostupovali zo svojich piedestálov a dali sa nahovoriť i na veľmi ponižujúce aktivity, napríklad na nahrádzanie volov v záprahoch.
Orgie v podzemí namiesto maskérov
Obete prinášali aj iní. Filmári zadarmo bývali, denne absolvovali niekoľko hostín a pitiek, zasýpali ich darmi. Ich scenárom boli ručne odpísané pasáže z Nižňanského románu. Rozmaznávaní natešenými Čachtičanmi napokon prikročili k nakrúcaniu. Nikoho, so zreteľom na stále podčiarkovanú autentickosť budúceho veľdiela neprekvapovalo, že filmári v šupáckom oblečení boli stále iba dvaja. Veď na kieho ďasa drahý štáb, keď ochotní nadšenci tak zápalisto pomáhali. Maskérov dokonale nahradili nočné zábavy v hradnom podzemí. Divoké orgie a alkohol vpísali do tvárí "herečiek", ktoré mali stvárniť obete týrané grófkou, skutočnú únavu, pravé podkovy pod oči a nefalšovanú bledosť...
Tvorcovia filmu na všetko stačili s jedinou kamerou. Bolo v nej pár metrov filmu, na ktorom už údajne mali ako predskokana veľdiela aj krátky dokument o súčasnosti chýrnej lokality. Naivným vidiečanom trvalo dosť dlho, kým prišli na to, že ide o podvod. Ako to už býva, pomohla náhoda.
Rehot v súdnej sieni
Chýr o nevšedných udalostiach v Čachticiach sa vraj náhodou dostal aj do uší chlapíkovi z filmových ateliérov na bratislavskej Kolibe, ktorý bol v neďalekom Novom Meste nad Váhom na vojenskom cvičení. Zvedavo zašiel za "kolegami" do Čachtíc, tobôž, keď doma o pláne nakrúcať film o krvavej grófke z Čachtíc nechyroval. Videl, nabonzoval, a škandál bol na svete.
Po vyšetrení prípadu napokon stála dvojica podvodníkov pred súdom - najmä za zneváženie dobrého mena československého filmu. Počas niektorých výpovedí opisujúcich scény z nakrúcania sa súdna sieň otriasala rehotom. Čachtice ľudia okamžite premenovali na Filmárovce, dlhé roky boli na medzinárodnom pranieri a kto nimi prechádzal autom, napodobňoval z okienka prácu kamery.
Vinníci dostali za podvod pár rokov basy a dnes si na ich mená už nik ani nespomenie. Jeden medzičasom zomrel, druhý ešte za minulého režimu emigroval. Trvalo takmer pol storočia, kým rodák z dolnospišského Kojšova Juraj Jakubisko nakrútil napokon o Báthoryčke aj skutočný veľkofilm.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
