Nebyť ľudskej hlúposti, vojenských ľstí a ničiteľov z radov samotných vlastníkov, každý dobyvateľ by to tu mal ťažké.
V histórii hradu, ktorý je známy i pod názvom Litava, bolo nemálo bizarností, preto si zaslúži, aby sme o ňom písali práve dnes, teda prvého apríla.
Paroháčsky súboj kráľa a rytiera
Za zakladateľov je označovaný rod Hunt-Pázmanyovcov, o čom je zmienka už z roku 1276. Viacero jeho členov sa zaslúžilo aj o prvé chýry o stupídnom počínaní obyvateľov. Jeden z prvých vlastníkov Dezider Veľký mal totiž náramne "príčinlivých" vnukov Lamperta, Dezidera ml. a Demetra, ktorí nedočkavo ukradli časť dedičstva a skomplikovali si tak život.
Pikantnejší nádych má legenda - klebeta o najvyšších celebritách, akou bol nepochybne i arpádovský kráľ Ladislav IV. Kumánsky. Bol síce ženatý s princeznou Alžbetou z Anjou, tú však podvádzal. Mal vraj veľa mileniek ako z radov temperamentných kumánskych slečien, tak i ďalších dobových krásavíc. Jedna z nich, Katarína, žila aj na hrade Čabraď. Ladislav k nej do Hontu chodil iba sporadicky a tak sexpauzy jeho veličenstva využíval rytier menom Derš. Intenzívne sa panovníkovi staral o parožie. Ibaže, už vtedy platilo - náhoda je blbec...
Milencov od prichytenia in flagranti zachránila iba Deršova duchaprítomnosť, keď v poslednej chvíli skočil z postele do Kataríninej objemnej truhlice na šaty. Povesť vraví, že kráľ mal isté podozrenie a truhlicu prikázal zasypať v podzemí hradu. Rytier Derš, aby milenku uchránil od škandálu, v truhlici hrdinsky mlčal a zomrel ako obeť veľkej lásky.
Keď Filip stratí filipa
Ako to už s hradmi v dejinách býva, aj čabraďský mal mnohých vlastníkov. Okrem Hunt-Pázmanyovcov patril viackrát kráľom, ale aj Horváthovcom, Balážovcom, Pálffyovcom, Erdödyovcom, Koháryovcom i Coburgovcom.
Jedným z nich bol aj chýrny bojovník proti Turkom Štefan Koháry, ktorý sa sem uchýlil na sklonku života. Venoval sa netypickej činnosti - písal tu básne. Bojovná krv slávneho vojaka sa však nezaprela a tak jeho ďalšou aktivitou boli poľovačky. Koháry si však vzhľadom na zranenia z vojen musel dávať pozor na krehkejšie zdravie a tak na lov chodieval iba za priaznivého počasia. V tom čase bolo i na hradoch módou zamestnávať hvezdárov, ktorí dokázali spoľahlivo predpovedať počasie. Koháry po dlhšom hľadaní našiel dvorného "meteorológa" na hontianskom salaši. Volal sa Filip a vďaka pozorovaniam prírody boli jeho prognózy počasia spoľahlivé. Aj nimród Koháry bol spokojný a štedro sa mu odvďačoval. Na Filipa je však ako šité múdre porekadlo: Keď je somárovi dobre, ide sa na ľad kĺzať. V prepychu a hojnosti stratil Filip svojho salašníckeho "filipa" a zlenivel. Keď potom poslal pána na poľovačku a toho zastihla hrozná búrka, nasledoval trest. Filipka zapriahli namiesto somára do vozíka a "meteorológom" bol potom miestny oslík, ktorý, ako je známe, odmieta vyjsť pred búrkou z maštale.
Aprílový nádych má aj legenda o tom, že hrad dvakrát podpálili samotní vlastníci. Raz, aby sa nedostal do rúk Turkom a druhýkrát, v roku 1812, keď Koháryovci, presídlení už do modernejšieho kaštieľa v Svätom Antole, nechceli, aby sa stal sídlom lúpežníkov. A úsmevná bola aj taktika cisárskych vojakov voči kurucom. Najprv hrad stratili - potom sa však preobliekli do uniforiem rebelov a Čabraď získali nazad. Našťastie, krv netiekla, oklamaných kurucov iba zabasli...
Aj tento hrad so zaujímavou históriou zachraňujú pred úplným zničením aktivisti občianskeho združenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
