Obaja tvoria pár v hudbe i súkromí a hoci sa radia k menšinovým žánrom, hudbou a všetkým čo s ňou súvisí, sa živia. Koncom týždňa sa predstavia aj v Prešove (v piatok v Christianii o 19.30) a v Košiciach (v sobotu v Technic café o 20.00).
PREŠOV. So Shinou a Danom sme sa stretli po jednom z klubových koncertov v Prešove. Tam vznikol nasledujúci rozhovor.
Momentálne fungujete viac na Slovensku, alebo v zahraničí?
Dano (D): "Sme koncertná kapela, často vystupujeme a je pre nás najdôležitejšie spájať sa s našimi poslucháčmi, získať spätnú väzbu. Koncertov hráme 60 až 90 ročne. Z nich na Slovensku okolo dvadsať."
Prednedávnom ste hrali v Poľsku pre vyše 800 ľudí, tu je síce plný, ale malý klub. V čom je najväčší rozdiel? Dá sa to porovnať?
Š: "Napríklad v tom Poľsku sme sa ocitli pred veľkým davom, ktorý prišiel na niekoho iného. My sme mu zahrali našu hudbu a bolo to fantastické. Oni to úplne zobrali. Pre nás to bola obrovská skúsenosť. Niekedy však bývajú euforickejšie malé kluby. Preto je zaujímavé hranie v malých i veľkých priestoroch, lebo zakaždým z nich vyjde niečo iné. Hranie v malých kluboch je zaujímavejšie pre našich fanúšikov, lebo majú nás možnosť vidieť úplne zblízka. Môžu za nami prísť a čokoľvek sa spýtať. Hoci aj trebárs čo s frajerom, ktorý ju podvádza."
D: "Šina rada dáva takéto konzultácie."
Š: "Vôbec nie. Skoro nikdy, skôr dávam konzultácie muzikantom. Je pravda, že niekedy tento priamy kontakt s ľuďmi dáva koncertu ďalší rozmer, možno dôležitejší než samotné hranie."
D: "Možno je to druhom hudby, aký hráme, alebo spôsobom, akým to robíme, na naše koncerty chodia ľudia, ktorí by mohli byť, aj sa často stanú, našimi priateľmi. Je to taký magnetizmus."
Vaša hudba je intímna, ste partnermi aj v súkromí. Pôsobíte vyrovnane, ale ako zvládate ponorky, keď ste spolu 24 hodín denne?
Š: "Nemávame také klasické ponorky. Keď robíme nové veci, alebo niečo riešime, nastávajú také pnutia, ale máme to inak podelené, každý sa stará o niečo iné."
Mnohí hudobníci hovoria, že sa tým dá len ťažko živiť a už vôbec nie okrajovým žánrom. Ste výnimkou potvrdzujúcou pravidlo?
D: "Už tým, že sa sťažujú, sa programujú. My sme na to tak nemysleli."
Š: "Skrátka sme si povedali, že to musí ísť. A tie cesty sa našli. Síce zvláštne a naraz sme začali veľa divných vecí, ale našli sa."
Hrali ste vo viacerých krajinách, od USA po Rusko. Kde to bolo najzaujímavejšie?
Š: "Veľmi sa nám páčilo vo Francúzsku, lebo to bola naša prvá taká destinácia, kde sme sa vyskytli viackrát a zistili sme, že Francúzi sú náchylní na našu hudbu. To sme zistili už doma, keď sa objavil nejaký Francúz na koncerte, tak sa mu to páčilo. Vo Francúzsku sme pochopili, že je tam nejaké spojenie medzi nami, našou hudbou a francúzskymi poslucháčmi, ale nevieme aké."
D: "Oni sú kultúrne otvorení, sú zvyknutí na hudobné vylomeniny a sú hraví. Prejavuje sa to aj v tom hudobnom vkuse, veľká skúsenosť bola aj Amerika."
Š: "Tá nebola až taká príjemná, ale skôr taká skúška. Na rozdiel od Francúzska, kde je v kultúre taký polosocializmus, v Amerike to bola čistá džungľa..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
