Pomoc v celej Šarišskej župe očakávali od úradníkov štátnej správy a samosprávy, aj od učiteľov ľudových (dnes základných) a meštianskych škôl, bez ktorých by sa sčítanie ťažko zvládlo najmä na vidieku, kde osobnosť učiteľa spájala v sebe mnohoraké funkcie.
Bolo to v období, keď mal Prešov problémy najmä s mestským hospodárením, s chátrajúcimi budovami, tak ako napokon celá župa, kde navyše obyvatelia trpeli aj na také následky vojny, akými boli infekčné ochorenia, najmä tuberkulóza. Chýbali cesty, školy, remeselníci čakali na nový živnostenský zákon.
Výzva učiteľom
Úlohou učiteľov bolo prostredníctvom detí - žiakov pripraviť na odpovede v sčítacích hárkoch ich rodičov, v prípade, ak by títo boli negramotní, za nich hárky aj vyplniť a občania by nemali zatajovať, na akom stupni je ich negramotnosť. Podľa sčítania v roku 1900 ešte v Uhorsku bolo iba v Košiciach 16 percent analfabetov zo 40 102 obyvateľov (vrátane 4 516 vojakov). Armáda v celej ČSR mala podchytených všetkých analfabetov z radov vojakov prezenčnej služby a po sčítaní v polovici februára 1921 sa pripravovali kurzy pre učiteľov negramotných vojakov. V Košiciach sa začal jeden z prvých kurzov na veliteľstve 11. divízie a spolu s učiteľmi sa na ňom zúčastnili dôstojníci i poddôstojníci z Košíc, aby lepšie vnikli do problematiky vzdelávania dospelých.
Začiatkom februára mali v Prešove učitelia ľudových a meštianskych škôl inštruktážnu poradu k sčítaniu, na ktorej školský inšpektor Pavel Gallo okrem iného vyzval učiteľov, aby "v záujme vlastnej reputácie pri sčítaní zaistili dôveru vrchnosti tým, že upozornia v škole dietky na zásady, podľa ktorých má byť sčítanie uskutočnené". K dôvere vrchnosti patrilo aj vyvrátenie rozšírenej fámy o tom, že ak na hárkoch namiesto podpisu budú tri krížiky, ich pisateľ pôjde do väzenia.
V tom čase pripravovali v Prešove celoštátnu konferenciu osvetových pracovníkov aj s programom spoznávania pamiatok Šarišskej župy, na ktorej sa podieľalo tiež učiteľstvo.
Dobré meno prešovského školstva
Prešovské školstvo malo veľmi dobré meno, tradujúce sa nielen z minulosti, keď bol Prešov známy ako Atény nad Torysou, ale vybudované aj po vzniku ČSR. V Čechách a na Morave sa o ňom pochvalne vyjadrovali poslanci parlamentu, ktorí často chodili medzi šarišských aj iných voličov, tiež ministerskí úradníci. Vo februári 1921 bol v Prešove minister vnútra Mišura a do Šariša často prichádzal poslanec Kornel Stodola, väčšinou bez ohlásenia a zúčastňoval sa aj na zasadnutiach mestskej či obecnej rady.
Do Prešova prišla z Čiech študovať výchovno-vyučovací proces skupina učiteľov, ktorá mala za úlohu doplniť učebnice občianskej náuky, zemepisu aj literatúry pre české školy učivom o Slovensku v súlade so smernicami ministerstva školstva a osvety. Občianska náuka bola novým predmetom aj v slovenských školách. Za odborníka tohto predmetu považovali kežmarského školského inšpektora Jozefa Hanu a prednášal o ňom učiteľom na pôde Podtatranského učiteľského spolku. Učitelia sa samovzdelávali v rámci učiteľských spolkov, náukobehov a odborných prednášok. Valné zhromaždenia učiteľských spolkov boli zároveň fórom pre prezentáciu písomných prác učiteľov na vopred určené témy a po posúdení boli publikované v časopise Slovenský učiteľ.
Vidiecki učitelia na jednotriedkach to mali niekoľkonásobne ťažšie ako mestskí, pretože museli plniť zároveň osvetovo-zdravotnícke úlohy, v čom im mal pomáhať vtedy jediný "Časopis pre zdravotníctvo".
Tiež usmerňovali starších žiakov na nové poľnohospodárske technológie a žiačky na úlohu budúcich matiek. Pre vidieckych učiteľov usporiadal Štátny poľnohospodársky výskumný ústav v Košiciach i v Bratislave špeciálne náukobehy a vypracoval pre každú vidiecku školu sériu pokusov s konkrétnym určením plodiny aj výmery, na ktorej ju budú žiaci pestovať.
Zvýšili obecnú daň
Vo februári po návšteve českých učiteľov i po skončení sčítania zasadala prešovská mestská rada. Mala nájsť riešenie deficitu v mestskom rozpočte. Bol prekročený o pol milióna korún v roku 1920 a 1921 a štát požadoval túto sumu späť. Jediným riešením, ako vykryť taký deficit, bolo podľa mešťanostu Emila Hreblaya zvýšenie obecnej dane o 20 percent. "Máme aj nádej, že mestu pomôže predaj vojenských kasární štátu," povedal Hreblay a hneď aj navrhol, kde by sa mohli peniaze využiť: "Prešov je mesto murárov a teraz sa už za robotou do "Maďarie" nechodí, takže naša mestská budova, ktorá je aj nemocnicou pre tri okresy, potrebuje súrne opravu. Mesto opravilo nákladom 50-tisíc infekčnú nemocnicu a opraví aj túto."
Masarykova liga proti tuberkulóze zriadila v Prešove (tiež v Levoči a Sp. Sobote) protituberkulózny dispenzár, kde bezplatne vyšetrovali na tuberkulózu a chorých hneď posielali do ústavov s komplexnou starostlivosťou. Na túto zákernú chorobu trpelo v ČSR 250-tisíc ľudí a do roku 1922 ich na ňu ročne zomieralo 50-tisíc vrátane detí. Pre deti v dojčenskom veku v najchudobnejších oblastiach Slovenska vzniklo 11 zdravotných staníc, v Prešove a Žiline dve stále a ostatné boli tzv. cestovné. Deti v nich boli čisté a najedené a na prevádzku finančne prispieval ČsČK z dobrovoľných zbierok na slávnostiach tejto organizácie na celom Slovensku.
V štátnych baktériologicko-diagnostických staniciach, zriadených ministerstvom verejného zdravotníctva v Košiciach, v Bratislave a ich pobočkách - medzi nimi i v Prešove - bezplatne vyšetrovali vodu a potraviny, tiež choleru, týfus, záškrt a iné infekčné ochorenia.
Poslanec medzi voličmi
Na východné Slovensko často prichádzali za svojimi voličmi poslanci národného zhromaždenia. Bez ohlásenia aj strážcov, vlakom z Prahy alebo z niektorého slovenského mesta. Po sčítaní obyvateľov prišiel do Šarišskej župy - do Sabinova, Zborova a Kendíc poslanec ľudovej strany Kornel Stodola. V Prešove sa stretol so šarišským županom, ktorý sa vrátil z porady županov v Bratislave, aj z rokovania na ministerstve školstva o stave ľudových škôl na východnom Slovensku. Županovi aj sabinovským radným sľúbil Stodola pomôcť na ministerstve školstva v urýchlení súhlasu s pridelením gymnázia mestu, keďže do tejto školy chodili študenti zo 72 obcí. Do Sabinova sa vybral preskúmať situáciu živnostníkov, ktorí sa sťažovali na to, že ich remeselnícka činnosť je ohrozená samozvanými, nevyučenými remeselníkmi, ktorí inde lacno skupujú výrobky a predávajú ich za nižšie ceny ako sabinovskí výrobcovia. Stodola ich ubezpečil, že onedlho nadobudne platnosť nový živnostenský poriadok, obsahujúci aj "podmienku dôkazu spôsobilosti".
Obyvatelia Zborova požiadali Stodolu o intervenciu, aby im štát pridelil pozemok, na ktorom by si mohli postaviť novú školu, byty pre učiteľa a kantora aj obecný dom. Zborov utrpel škody počas 1. svetovej vojny a na rozdiel od okolitých postihnutých obcí štát naň zabudol a nič mu nevyplatil za vojnové škody. Zborovčania si svojpomocne poopravovali domy aj cestu, mali aj ľudovú knižnicu na americký spôsob, ktorú vo svojom dome zriadil Ján Linhardt, zvaný Amerikán, ale na ostatné im chýbali peniaze. V Kendiciach sa zišli šarišskí roľníci na protestnom zhromaždení proti dovozu poľnohospodárskych plodín zo zahraničia a odovzdali Stodolovi pre vládu aj parlament petíciu s podpisovými hárkami, ktorou žiadali o ochranu roľníckeho stavu, ktorý sa dostával do najväčšej krízy.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
