ntrolu samých seba krížom navzájom.
To je jedna vec. A celkom iná cirkus, ktorý rozpútal Smer okolo verejného hlasovania, a korunoval vyhlásením, že takto zvoleného genproka zosadí okamžite po tom, čo sa vráti k moci. Ešte vtedy, keď téza znela, že víťaza "nebudú rešpektovať", sme povedali, že keby to malo znamenať zvrhnutie v polovici mandátu, tak by to bolo asi desaťkrát menej demokratické, než sama verejná voľba. Horšiu destabilizáciu prokuratúry (vôbec akejkoľvek inštitúcie), než politickú gilotínu nad hlavou šéfa, že pri takom či makovom výsledku volieb bude odvolaný, je totiž nesmierne zložité si predstaviť. (Aj keď, no, na Slovensku...)
Vôbec najsympatickejšia na Smere je tá roztrúsená skleróza, ktorá mu kolektívne vymazala z pamäte, ako sa správal sám vo vláde. "Ak nechcete konsenzus, robíte pre Slovensko veľmi zle", domáhal sa takto spoločného kandidáta presne ten, ktorý štyri roky nenašiel pre opozíciu jedno zmierlivé slovo. Rozumiete; ten Fico, ktorý z výrokov typu "to, čo hrá slovenská opozícia, je protištátna, protiľudová, protislovenská politika (...)", a pod., nechal za sebou dlhší chvost než Halleyova kométa, nuž ten Fico dnes zvoláva konsenzus a chce širokú debatu. Veľmi pekne. Ako môže ten, ktorý sa kedysi pýtal, že "(...) a o čom sa ja mám s nimi baviť (...)", poučovať z opozičnej lavice, že "pýcha predchádza pád"? Otázka znie aj tak, že prečo by tí, ktorí, podľa premiéra Fica, "chodili ako záškodníci s nožom v ruke v tyle nepriateľa, aby predkladali návrhy, ktoré by krízu len prehĺbili", mali dnes toho istého Fica nejako brať na vedomie.
Samozrejme, že otázka je položená nekorektne. Napríklad by komunikovať mali aj preto, lebo Smer predstavuje omnoho väčšiu opozičnú silu, než kedysi oni. Alebo aj preto, lebo prokurátor širšej dohody by bol ďaleko konformnejší so systémom, než taký koaličný, akého pripravujú... Aspoň na pohľad určite... My sa však teraz nebavíme o princípe a vecne, ale tak ľudsky, z duše: Kde sa berie v politikovi tá miera pokrytectva a arogancie, že verí v celonárodnú amnéziu, v rámci ktorej sme všetci zabudli, čo on robil opozícii štyri roky dnes a denne?
Keďže motívy koalície presne nepoznáme, zostaňme pri tom, že miera zavinenia hlavnej opozičnej strany na degradácii voľby prokurátora nie je absolútna, len zásadná. Bol to Fico osobne, kto zamoril arénu boľševickým krikom, že súper je nepriateľ, ktorý je v politike iba preto, aby kradol a vedome ubližoval Slovensku. Kto si ešte pamätá Dzurindu, ako mu kurizoval vo všetkých televíziách a hovoril "ty, Robert", ten má jasno, že kto nesie hlavnú zodpovednosť, že politika vyzerá ako haličský front. Námietky proti koaličnému štýlu sú legitímne, problém akurát je, že opozícia, ktorá počúva na meno Smer, nemá nárok na sťažovanie. Len držať hubu a krok, povedal by komentátor, keby bol slovenským demokratom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
