Aj keď všetkých vystrašila správa, že pred pár týždňami prekonal druhú mŕtvicu, nebolo to tak. Vašek Neckář stále pevne stojí na pódiu a tvrdí, že to tak bude dovtedy, kým sa ho niekto násilím nezbaví. O živote, kariére a českom šoubiznise sme sa rozprávali s ním a jeho bratom Janom.
Ako s vami zamávali udalosti posledných dní? Hovorilo sa o druhej mozgovej príhode, čo sa našťastie nepotvrdilo...
- Honza: Našťastie to nebolo nič vážnejšie, Vašek zle skombinoval lieky a trpel nespavosťou. Organizmus sa unavil a na chvíľu ho zradil. Ale v priebehu jedného týždňa sa to dalo dohromady.
- Vašek: Z nemocnice som v podstate ušiel o tri dni, doma je predsa len lepšie.
Medializovaní ste boli dosť - teší vás táto pozornosť, alebo skôr obťažuje?
- Honza: V tomto prípade to nebolo veľmi vhodné, nikto o to nestál. Zrejme ale záchranári majú nejaký pakt s novinármi a pustia im informácie. Nabudúce asi žiadnu záchranku volať nebudeme...
Koncerty ste ale nezrušili - vládzete?
- Honza: Práca a fungovanie kapely je spojené s nočným životom, na to sme zvyknutí. Musíme si síce trošku prispať, aby sme boli fit, ale to nám nevadí.
- Vašek: Ja spávam málo, mám na starosti aj manželku, ktorú sprevádzam na dialýzu.
Nemáte to ľahké...
- Vašek: To teda nemám...
- Honza: Ale bratovi nevadí, keď pracuje - je rád, keď môže byť v pohybe.
Vždy ste boli taký akčný typ?
- Honza a Vašek: Aj viac. Hrali sme 30 koncertov za mesiac, niektoré dni boli také, že sme odohrali aj dva či tri v jeden deň.
Čo vám okrem hrania robí radosť? Vy, Vašek, ste vraj veľký milovník koní.
- Vašek: Upokojujú ma, keď sa na ne pozerám. Občas za nimi prídem, ale už nejazdím, zdravotný stav mi to nedovoľuje.
- Honza: Vašek by mohol chodiť jazdiť, ale najprv by musel schudnúť, neviem, ktorý kôň by ho uniesol :)
Takéto bratské doberanie je pri vašej spolupráci zrejme bežné... Aké je to robiť s bratom dlhých 40 rokov?
- Honza: Keď sme boli mladší, brat bol väčší. Vtedy si na mňa trúfol. Potom som ho prerástol a potom sa nám roly dali do súladu. Stále je starší, má rešpekt a ja som kapelník, musí poslúchať aj on mňa. Isteže dochádza aj k hádkam, ale keď si povieme ostrejšie slová, trvá to maximálne do druhého dňa. Potom si zavoláme a je to v poriadku.
- Vašek: Ja si myslím, že práve hádky sú pre spoluprácu dôležité. Prinášajú inšpiráciu...
- Honza: Niekedy si kolegovia myslia, že keď sa pohádame, koncert nebude. Ale na pódiu sa meníme na profesionálov a ideme.
Aká je vaša kapela Bacily? Sú dobrí parťáci?
- Vašek: Ota Petřina založil Bacily s mojím bratom pred 40 rokmi. Najmladší bacil je David Hofrichtr, bubeník, ktorý je taký mladý ako naša kapela. Peter Máhrik s nami hrá asi 30 rokov. Čas letí, ako som kedysi spieval na Bratislavskej lýre...
- Honza: Keď sme vyberali kapelu, dôraz sme kládli na to, aby sme si nerozumeli iba profesionálne. Je to ako manželstvo, keď si ľudia nevyhovujú ľudsky, tak je to na javisku poznať. My sme momentálne v kapele skvelý tím, všetci sme v poriadku a je to až tak, že keď spolu dlhšie nehráme, sme nervózni.
Prejdem na inú tému. Pred časom ste vydali celkom pikantnú knihu o českom šoubiznise. Ako ho vnímate dnes?
- Vašek: Nepamätám si texty po mozgovej príhode a tiež si nepamätám šoubiznis.
- Honza: Brat kecá, on si po príhode pamätá veľa a niektorí kolegovia by boli radi, keby si nepamätal... Zistili sme, že veľa vecí nebolo publikovaných a dali by sa. Možno by mohli vyjsť v druhom diele...
A ako hodnotíte už ukončený súdny spor medzi kolegyňami z Golden Kids Helenou Vondráčkovou a Martou Kubišovou?
- Vašek: Je mi to iba celé ľúto. Keď bol ten súd, svedčil som v prospech Marty. O týždeň máme koncert, kde bude Marta hosť, takže s ňou spolupracujeme aj naďalej.
Aké máte plány na tento rok?
- Honza: Supraphon nám práve vydal v Zlatej kolekcii troj-CD s názvom Život. 1 CD je popové, 2 CD je rockovejšie a 3 CD je baladickejšie. Inak budem hrať a koncertovať dokým to pôjde, dokiaľ budeme vládať a budú na nás chodiť diváci. Brat už ide do dôchodku a ja na ďalší rok. Vzľadom na to, aké "veľké" tie dôchodky sú, budeme musieť pracovať asi až do smrti...
- Vašek: Ja som už raz niekde povedal, že z pódia ma dajú dole iba vtedy, keď ma zostrelia...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
