Kvôli láske neváhala hodiť všetko za hlavu a odísť žiť do zahraničia. Hoci jej lekári vraveli, že nebude môcť mať deti, nečakane otehotnela s dcérou Radkou, ktorú vychováva sama. Rozruch vyvolala, keď priznala depresie i svojou láskou k o 9 rokov mladšiemu tanečníkovi Matejovi Chrenovi. Hoci okolo ich vzťahu vládol na začiatku humbuk, Eňa tvrdí, že oni sami o svojej láske nezapochybovali ani na malú chvíľočku. Náš rozhovor sa však netočil iba okolo Mateja. Eňa nám prezradila svoju životnú filozofiu i to, od ktorého chlapa by nikdy neodmietla pozvanie na večeru.
K čomu by ste prirovnali svoj život?
- K húsenkovej dráhe, ktorá ide šialenou rýchlosťou a vynáša ma raz vysoko hore, potom letí strmhlav dole, na chvíľu sa v istom bode zastaví a potom zas naberie na obrátkach.
Nebýva vám z tej rýchlej jazdy zle?
- Priznám sa, že sa mi z nej občas poriadne zatočí hlava. Ale už som sa naučila, že sa tá jazda dá zvládnuť, ak sa postavím nohami pevne na zem.
Každý, kto na takej húsenkovej dráhe niekedy bol, vie, že po vystúpení sa s ním zem ešte chvíľu poriadne točí...
- Preto je najlepšie, ak v takých chvíľach máte niekoho, o koho sa môžete oprieť. Pre mňa je pevným bodom moja malá dcérka. Možno sa to niekomu nebude zdať, no odkedy som matkou, zvoľnila som tempo, som omnoho pokojnejšia, aj keď navonok žijem stále hekticky. Stáť pevne na zemi mi teda pomáha fakt, že som matka a plnohodnotný partnerský vzťah.
V ktorých fázach jazdy vám býva najhoršie?
- Pri voľnom páde dole, keď som obrovskou rýchlosťou zletela a hore som sa musela doslova štverať centimeter po centimetri. Keď dostanete životné facky, prežijete podrazy a neprávosti, vtedy si uvedomíte, že jednou z najhorších vecí je pocit bezmocnosti. Za posledný rok mi však veľmi pomohol môj priateľ - že pri mne stál, že sme na všetko boli dvaja. Navyše som sa naučila dať si v takej chvíli „stoptime", v ktorom sa snažím myslieť na to, čo je dôležité. Uvedomiť si, že to nie je to, čím sa momentálne trápim, ale to, pre čo žijem.
Máte nejakú životnú filozofiu?
- Veľmi mi pomáha viera v Boha. Ale na kréda, ktoré radia, ako sa boriť s prekážkami, neverím. Žiadne univerzálne rady neexistujú. Životná cesta každého z nás je totiž jedinečná. Mňa život naučil nikdy sa nevzdávať, nestrácať vieru a vieru v lásku.
Čo potrebujete k životu, aby ste mohli byť šťastná?
- Lásku. Zdravie je, samozrejme, nesmierne dôležité. Ale ak by som bola zdravá a sama, bez človeka, ktorý ma má rád a ktorého mám rada ja, moje šťastie by nebolo dokonalé.
V živote však človek máva obdobia, keď je bez partnera...
- Samozrejme, ani ja som nešla ustavične zo vzťahu do vzťahu. To sa ani nedá. Občas si človek musí trošku oddýchnuť, nájsť sám seba.
Čo musí mať muž, aby vás zaujal?
- Musí v sebe niesť dobro. Musí z neho vyžarovať, že je to dobrý človek. Mal by byť šarmantný, mať iskru, zmysel pre humor, životný nadhľad a podobný hodnotový rebríček ako ja. Samozrejme, mala by som sa mu páčiť. Nie je totiž nič horšie, ako dobíjať niekoho, od koho neprichádza žiadna spätná väzba...
Nezľakli ste sa, keď ste zistili, že sa páčite Matejovi?
- Nie. Pocítili sme to obaja súčasne a o to to bolo silnejšie. Prebehla medzi nami taká iskra, vznikla taká chémia, že z toho nebolo úniku.
Nemali ste však vďaka skúsenostiam strach, že to bude iba dočasné poblúznenie, že prejde istý čas, chémia opadne a všetko bude preč?
- Viem, že sú to silné slová, no vedela som, že to nie je poblúznenie. Napriek tomu, že nášmu vzťahu nikto neveril, že sa do toho oprel bulvár, že sa to všade rozmazávalo a pretriasalo, my dvaja sme vedeli, že sa všetci môžu aj na hlavu postaviť. Čo medzi nami skutočne je, sme vedeli iba my dvaja.
Komu ste ako prvému povedali, že ste sa zamilovali do Mateja?
- Matejovi. Navzájom sme si boli prvými „spovedníkmi". Potom som to povedala svojej najlepšej priateľke, ktorá mi povedala, že to videla a cítila už dlhšie, no čakala, kedy jej to poviem sama.
Neodhovárala vás od tohto vzťatu?
- Nie. A neodhováral nás nikto z našich blízkych. Neprajnícke reči sme počúvali, alebo čítali iba od ľudí, ktorí to hodnotili povrchne - staršia-mladší, s dieťaťom-bez dieťaťa, zadaná-zadaný... Reči a argumenty, ktoré absolútne nie sú podstatné, ak sa dvaja ľudia skutočne milujú.
Naozaj vás vekový rozdiel neodrádzal? Ani na chvíľočku ste o tom nepremýšľali?
- Ani na najmenšiu chvíľu. Ak by bol medzi nami markantný, až generačný rozdiel, tak by som sa nad tým možno zamyslela. Ale medzi nami je len 9 rokov, ktoré absolútne necítim. Nad tým skutočne neuvažujem.
Už viackrát ste povedali, že ste mužov nikdy nemuseli naháňať, že ste vždy boli tá dobíjaná. Užívate si to?
- Pre mňa je to samozrejmosť. Jasné, že mi aj dnes veľmi lichotí, ak sa o mňa niekto „uchádza", no už to k svojmu šťastiu nepotrebujem.
Myslíte si, že Matej je už váš posledný a definitívny partner?
- Hlboko vo svojom vnútri viem, ako náš vzťah dopadne. Ale ak dovolíte, nepoviem vám to.
Naozaj máte vnútorný hlas, ktorý vám niečo našepkáva, s ktorým sa radíte?
- Som v štádiu, že sa ho učím počúvať. Mnohokrát v živote som si totiž musela povedať, že keby som ho počúvala, dopadne to dobre. Teraz sa snažím vnútorný hlas, alebo znamenia, ak chcete, neignorovať. Jedna vec mi už vďaka tomu vyšla, takže na tom ďalej pracujem.
Ak by ste mali možnosť vyjsť si s hocijakým chlapom na večeru, kto by to bol?
- Bezpochyby Július Satinský. Nikdy som nemala možnosť osobne sa s ním spoznať, naše cesty sa míňali, no počúvam o ňom od kolegov úžasne príbehy. Nepochybne to bol fantastický človek.
Čo vás na ňom fascinuje?
- Inteligencia a zmysel pre humor. Jeho nádherný nadhľad nad sebou samým a nad životom. Musel to byť neuveriteľne múdry človek. Jeho rozprávanie plné ľudskej múdrosti by som dokázala počúvať celé hodiny.
Nadhľad je evidentne to, o čo sa v živote snažíte...
- Áno.
Darí sa vám?
- Začína sa mi dariť. Nie je to ešte celkom ono, ale myslím si, že to vekom príde. Veľmi by som sa z toho tešila, pretože vtedy sa človeku omnoho lepšie žije. Nerania ho tak povrchní ľudia, ani ich skutky. Nezrúti sa vám svet, keď zažijete neúspech, lepšie sa vyrovnáte s boľačkou i prípadnou stratou. Človek s nadhľadom si dokáže povedať: Takto to malo byť, verím, že bude lepšie. Myslím, že s takouto danosťou sa žije podstatne príjemnejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
