Výška mojich snov sa odvíja priamo úmerne od aktuálneho jackpotu. Keby som rozbila nejaký megabank, to by bol život! Už presne viem, ako by som s prachmi naložila.
Každému, koho mám rada, by som postavila dom. Hm. Lenže - postavím ho na svahu, zosunie sa. Na nížine, zatopí ho. Nie, tadiaľto cesta nevedie.
Všetkým blízkym dám radšej prachy. Ale fakt si chcem ich lásku kupovať? To teda nie! Práve naopak, aj ako ťažká milionárka sa nechám od nich pozývať na pivo. Len tí, ktorí ma neprekľajú, sú fakt priatelia na celý život.
Kúpim každému auto. No ale toto je už naozaj najväčšia somarina! Vari nečítam policajné štatistiky, články o tom, koľko životov vyhaslo na našich cestách? Nie, toto si ja na tričko nezoberiem!
Radšej anonymne porozdávam prachy ľuďom v núdzi. Hm, lenže svet je plný podvodníkov. Urobím dobre nejakým živlom, keď som obabrala vlastných kamošov a blízkych? Však by som sa na seba v zrkadle ani nevedela pozrieť.
S rozdávaním to veru nie je vôbec ľahké. Keď už neviem prachy míňať, budem ich aspoň zveľaďovať. Investície. No jasné. Neni o čom... Poďme na to.
Ak už investovať, tak určite do niečoho, čo nerobí nikto, ale každý to potrebuje. Mám to! Som geniálna. Automatická žehlička. Nejaká múdra skrinka napojená rovno na práčku. Z práčky do nej vojde mokrá bielizeň, nejaké snímače si ju v tej skrinke zamerajú, nejaký horúci vzduch to tam povyrovnáva, vyžehlí sa to, zavesí na vešiak a von vyjdú veci krásne čisté, voňavé, rovno už zavesené na vešiaku.
Najťažší je nápad. Ten už mám. Super. Hm, už len zohnať bandu nejakých šikovných inžinierov, ktorí to celé pretavia do reality. Ale hádam sa niečo nájde, však dnes už na každom rohu máme nejakú kvalitnú vysokú školu.
A tak svitne deň D, keď sa odhodlám ísť s prototypom automatickej žehličky na patentový úrad. Už teraz však presne viem, čo sa stane. Ani neviem prečo, ráno si ešte len tak zo srandy skočím na blšák. A ten bude celý zaplavený čínskymi verziami mojej autožehličky, s ktorou som ešte ani nestačila prekročiť prah patentového úradu.
Nie, ani s investovaním to na dnešnom globálnom trhu nevidím ružovo.
Čo však s tými prachmi? Kašlať na ne, radšej nech ich vyhrá niekto iný, kto s tým nebude mať taký problém ako ja. A ja mu budem nezištne pred každým žrebovaním poctivo prispievať z mojich ťažko zarobených centíkov na jeho výhru. To je jediná cesta, ako byť šťastným a nezištným darcom stojacim niekde v dave podobných anonymných štedrých duší.
P. S.: Napríklad by tie prachy mohol vyhrať môj šéf. Prajem mu to z celého srdca a úplne nezištne... Sľúbil mi pekné percentá zo svojej výhry. Hm, lenže na papieri to nemám. A čo ak uvažuje o naložení s výhrou podobne ako ja?
Autor: Klaudia J. Mojšová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
