Keďže však napokon pred popravou prijal krst, európski dobyvatelia boli k nemu "láskavejší" a muža s novým španielskym menom Juan usmrtili "iba" zaškrtením.
Vojna s Huascarom...
Aj vďaka tomuto slnečnému chlapcovi z Ánd sa mohol kráľ Karol V. za oceánom v Španielsku hrdo nazývať vládcom ríše, "nad ktorou slnko nezapadá". V okamihu popravy posledného vládcu Inkov však ešte netušil, že vznešený nešťastník mu z podnetu dobyvateľa Francisca Pizzara zabezpečil na dlhé roky rozprávkové bohatstvo. To vtedy, keď Andami tiekli potoky zlata, striebra a drahých kameňov, ktoré Atahualpovi verní prinášali ako výkupné.
Pizzaro určil na múre výšku, do akej mali ujarmení ľudia zaplniť miestnosť pokladom. Inkovia želanie poslušne splnili a zhromaždili nevídaný poklad. Pizzaro však slovo, že väzneného vládcu prepustí, nedodržal. Použil na likvidáciu vznešeného zajatca obvinenie o vražde jeho brata. Je fakt, že v roku 1533 vrcholila vojna dvoch súrodencov - staršieho Atahualpu a mladšieho Huascara. I to, že starší príslušník inckého rodu vládcov aj v internácii myslel na likvidáciu protivníka, ktorého vraj rozkázal zákerne utopiť. Aj toto mu napokon španielski sudcovia prišili za vinu na augustovom súde v meste Cajamarca.
Incident s mníchom Vincentom
Historické pramene sa zhodujú v názore, že to bola iba zámienka, ako sa zbaviť vplyvného muža rozprávkovo bohatej ríše Inkov. Lebo keď Atahualpovi poddaní ochotne zvlačovali Pizzarovi svoje poklady, netušili, že tým svojho vládcu doslova ženú do náručia smrti.
Keď Pizzaro, jeho brat Hernando i ďalší španielski okupanti videli záľahy cenností, zatúžili mať nielen poklad, ale celú bohatú ríšu. To však bol len posledný klinec do truhly ich zajatca. Prvý zatĺkol mních menom Vincent.
V roku 1533 zotrvával Atahualpa v meste Cajamarca a v chýrnych sírnych kúpeľoch si liečil boľavú nohu. Od špiónov sa dozvedal, že sa blíži obrovské množstvo bielych mužov na čudných veľkých štvornohých zvieratách a s predmetmi, o akých nikdy nechyrovali. Inkovia predpokladali, že sa naplní dávny sľub legendárneho bieleho boha Wirakoču, ktorý tvrdil, že sa k nim raz vráti. Hostí vítali neozbrojení a veľký vládca Inkov im vľúdne vyšiel v ústrety.
Mních Vincent chcel okamžite začať svoju misiu a s krížom v ruke vraj podával pohanovi z juhoamerických hôr bibliu. Ten ju prijal a odložil bokom. A oheň bol na streche. Nedorozumenie, rečová bariéra, rešpekt ovplyvnený dávnym proroctvom, strach z príšerných veľkých zvierat – koní a hlavne fakt, že Španieli mali náhle naporúdzi dobrý dôvod ako šéfa Inkov zajať, spôsobili, že šiel za mreže.
Keď Inkovia videli, že Atahualpa je zajatý, prestali bojovať, hoci ich boli tisíce a španielskych hostí ani nie dve stovky. Začala hanebná genocída a masaker, pri ktorom Španieli pozabíjali stovky nevinných ľudí.
Španielska vierolomnosť v Andách
Atahualpa zo žalára požiadal svoj ľud, aby mu pomohol na slobodu: vykúpia ho tým, po čom chamtiví poddaní španielskeho kráľa Karola V. a jeho manželky Izabely I. Portugalskej tak túžili. Netrvalo dlho a Pizzarom určená pokladnica sa zapĺňala až po ním predpísanú čiaru na múre zlatom, striebrom a drahokamami.
Ani to nepomohlo a 31-ročný Atahualpa bol popravený zahrdúsením. Francisco Pizzaro sa stal miestokráľom. Po smrti oboch bratov sa vládcom Inkov stal ich tretí brat Manco Inca YupanQui. Ten už španielsku vierolomnosť identifikoval správne a z hôr proti nim statočne útočil. Španieli si s obrovským pokladom nevedeli poradiť - bolo nad ich sily prepraviť všetko domov.
A zrodil sa mýtus o poklade Inkov, ukrytom niekde v Andách, za ktorým mieria do Peru generácie hľadačov. Jeden poklad sa odtiaľ ohlásil sám - slávna speváčka Yma Sumac deklarovala svoju príslušnosť k rodine posledných vládcov Inkov. A naozaj mala aj zlato - v hrdle.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
