Dnes, v ére kompaktných digitálnych fotoaparátov a mobilných telefónov s kamerami, fotografuje už takmer každý. Usudzujem ale, že väčšine fotografujúcich - a to ani tým, ktorí používajú už "nemoderné" klasické fotoaparáty na film - meno George Eastman nehovorí nič. Lepšie to už asi je s názvom Kodak, ktorý patrí medzi najznámejšie obchodné značky na svete. V dnešnej časti nášho seriálu sa dozviete, aká je súvislosť medzi G. Eastmanom a značkou Kodak.
George Eastman sa narodil 12. júla 1854 v dedinke Waterville v americkom štáte New York. Po otcovej smrti musel ako 14-ročný opustiť školu a hľadať si zamestnanie, aby uživil rodinu. Sprvu pracoval ako poslíček v poisťovacej firme a zarábal tri doláre týždenne, neskôr (keď si po večeroch naštudoval účtovníctvo) sa stal úradníkom v Rochester Savings Bank a zarábal vyše 15 dolárov týždenne. Keď mal 24 rokov, plánoval stráviť dovolenku v Santo Domingo v Dominikánskej republike. Spolupracovník mu navrhol, aby z cesty urobil fotografickú dokumentáciu.
Ťažkopádny fotografický výstroj
Eastman si preto kúpil fotografický výstroj. Ten obsahoval kameru veľkosti približne dnešnej mikrovlnky, stojan i stan, v ktorom bolo treba za tmy naniesť na sklenené platne fotografickú emulziu a po expozícii vyvolať fotky, kým boli ešte mokré. K tomu boli ešte potrebné chemikálie, sklenené nádoby a krčah vody. Eastman napokon do Santa Dominga nešiel a úplne sa zahĺbil do tajov fotografovania s cieľom nájsť spôsob zjednodušenia komplikovaného procesu fotografovania.
Experimentoval po nociach
Z anglických časopisov sa dozvedel o želatínových emulziách a začal s nimi po nociach experimentovať. Podľa matky bol potom často taký unavený, že sa nedokázal zobliecť a spal na deke v kuchyni. Napokon našiel vhodné zloženie emulzie a patentoval stroj na prípravu veľkého počtu fotografických dosák. V apríli 1880 si prenajal priestory v Rochesteri a začal vyrábať suché fotografické dosky na predaj.
Získal si dobrú reputáciu
Dobrú reputáciu si získal tým, že nekvalitné dosky, ktoré obchodníci reklamovali, promptne vymenil za dobré. Eastman si však uvedomoval, že by bolo vhodné nanášať fotografickú emulziu na pružnejšiu podložku, než bolo sklo. Jeho prvým pokusom bolo naniesť emulziu na papier a zvinúť ho do držiaka. Tento "papierový" film, patentovaný v roku 1884, sa však neukázal ako veľmi praktické riešenie.
Patent na ľahký fotoaparát
V roku 1888 získal Eastman patent na svoj ľahký prenosný fotoaparát na zvitkový film. Tento fotoaparát mal rozmery 8 cm x 9 cm x 16 cm a pevne zaostrený objektív. Eastman vymyslel reklamné heslo "Vy stlačíte tlačidlo, my sa postaráme o všetko ostatné". V roku 1888 si Eastman zaregistroval dnes už svetoznámu ochrannú značku Kodak.
Páčilo sa mu písmeno K
Eastman povedal, že názov Kodak vymyslel sám, pretože písmeno či hláska K sa mu páčili a tak hľadal rôzne slová, začínajúce a končiace sa na toto písmeno. V roku 1889 uviedol na trh prelomový film, ktorý sprístupnil fotografovanie širokému okruhu záujemcov o zvečnenie udalostí. Išlo o tzv. american film (americký film), teda transparentný film na celuloidovom podklade.
Patentový spor
Treba ale povedať, že Eastmanov film sa opieral o vynález Hannibala W. Goodwina, s ktorým viedla potom firma Kodak dlhý spor. Spoločnosť Kodak nakoniec musela zaplatiť päť miliónov dolárov za porušenie patentových práv. V roku 1891 dal Eastman na trh fotoaparát, ktorý umožňoval výmenu filmu za denného svetla, čo zjednodušilo fotografovanie.
Fotoaparát za dolár
Veľký úspech zožal fotoaparát Brownie za jeden dolár, ktorý uviedli na trh v roku 1900. Fotografovanie sa stalo masovou záležitosťou. Eastman je však známy nielen pre svoju pioniersku prácu v oblasti fotografovania, ale aj ako filantrop. Známej univerzite MIT, ktorej absolventi sa stali jeho najlepšími asistentmi, venoval anonymne ako Mr. Smith 20 miliónov dolárov. Eastman miloval hudbu, založil a podporoval hudobnú školu, divadlo i symfonický orchester.
Spáchal samovraždu
Keď jedného dňa v roku 1924 podpísal šeky pre rôzne univerzity v hodnote 30 miliónov dolárov, povedal: "Teraz sa cítim lepšie". V ostatných dvoch rokoch života trpel Eastman veľkými bolesťami chrbta a preto sa 14. marca 1932 zastrelil. Zanechal správu: "Svoju prácu som urobil. Načo čakať?"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
