Korňa začala existovať v roku 1954, keď sa množstvo horských usadlostí-kopaníc administratívne odčlenilo od mestečka Turzovka. Dnes v obci žije viac ako dvetisíc obyvateľov. Nachádza sa v okrese Čadca v Beskydách, v blízkosti hraníc s Českom a Poľskom. Korňa má v erbe tri strieborné ihličnany, tri strieborné hviezdy a vo svojom okolí tri skvostné lokality, ktorým vďačí za globálne zviditeľnenie.
Ak nenájdu svoje guľky, bude zle
Najstaršou je unikátna prírodná pamiatka Klokočovské skalie. Roky vyvoláva škriepky to, ako vznikli bizarné kamene dokonalého guľovitého tvaru. Geológovia ich nazývajú primárnymi sedimentmi. V skalnom teréne tvoria spoločnosť guľovitých kamenných telies, aké sa vyskytujú iba zriedkavo. Hypotéz o ich vzniku je veľa, napríklad, že gule vytvarovali horotvorné pohyby v Beskydách. Legendy však tvrdia, že tu ostali po obroch, ktorí si ich vyrobili na loptové hry. Lámať hlavy si bude ešte nemálo mudrcov, ak nejaké gule ostanú. Hračky prírody si totiž Kysučania nezodpovedne a sebecky privlastňujú, končia napríklad v ich záhradkách. Neprekáža im ani to, že legenda varuje - giganti sa raz vrátia a ak svoje guľky nenájdu, bude beda.
Kam chodí diabol piť
Keď chýrny kysucký pytliak Žubor obháňal v roku 1624 v lesoch okolo dnešnej Korne svoju korisť, naďabil na hrôzostrašné miesto - jamu s páchnucou čiernou vodou. Tekutina bola podľa legiend spojená s peklom a občas začala sama od seba horieť. Chýr o Žuborovom objave sa rozletel Kysucami a vyvolal strach. Ľudia si mláku s vyvierajúcou zápalnou čiernou vodou uprostred zelených hôr a priezračne čistých vôd nevedeli vysvetliť inak ako čertiskami. Verili, že pri nábore kandidátov do pekelných kotlov sa chodia ku Korni napájať samotní diabli. Časom ľudia zistili, že petrolejový prameň môže byť na osoh, a tak čiernou vodou svietili a liečili si ňou kožné ochorenia. Našli sa aj odvážlivci, ktorí si tekutinou ponatierali drevenice, vraj potom nikdy nezhnili, čo bola pravda. Povesť z Korne však ironicky dodáva, že chyže nikdy nezhnili preto, lebo s nátierkou z čertovského baru zhoreli ako fakle. Pre korňanský ropný prameň hľadali v novoveku širšie využitie aj mnohí nádejní petrolejári, vrty však nepotvrdili, že by sa tu vyplatilo ťažiť.
Komunisti Lašuta prenasledovali
Najslávnejšou lokalitou v okolí Korne je vďaka novodobej legende z polovice minulého storočia Živčáková. Miesto na vrchu Okrúhla (802 m. n. m.) zviditeľnil 42-ročný kysucký lesník Matúš Lašut. Príbeh sa začal 1. júna 1958. Bola nedeľa, sviatok Svätej Trojice, a na Matúša vyšla služba v teréne. Na Živčákovej pri borovici, na ktorej bol oddávna obraz Matky Božej ustavičnej pomoci, sa vždy zvykol pomodliť. Tak urobil aj vtedy. Počas modlitieb sa Matúšovi zjavila Panna Mária. Vizionár neskôr rozprával, že Madona mu v zjavení priblížila nebezpečenstvá zla šíriaceho sa svetom a varovala - ak sa ľudia nepolepšia a nebudú žiť podľa Božích prikázaní, prídu strašné pohromy, ktoré si vyžiadajú veľa obetí. Uzrel aj Ježiša Krista a Lašut spomínal, že ho zasiahol lúč zo Spasiteľovho srdca.
Potom stratil vedomie a keď sa o tri hodiny prebral, našiel biely ruženec. Zažil potom aj ďalšie zjavenia, počas ktorých upadal do zvláštneho stavu.
Lašutova príhoda sa rýchlo dostala aj do uší predstaviteľov komunistického režimu. V septembri 1958 ho na Verejnej bezpečnosti v Čadci vypočúvali a obvinili ho z poburovania. Roky ho surovo prenasledovali, zatvárali do psychiatrických liečební, kde mu podlomili zdravie, vypočúvali ho, robili u neho domové prehliadky, zakazovali mu prístup na Živčákovú. Statočne odolával. Matúš Lašut zomrel ako 94-ročný v auguste 2010.
Na mieste zjavenia vytrysklo niekoľko prameňov. Cestu tisícov pútnikov z celého sveta nahor lemujú sväté obrázky, nápisy a sochy, vo výstavbe je na Živčákovej veľký chrám. V roku 2008 bola legendárna lokalita vyhlásená katolíckou cirkvou za pútnické miesto.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
