Napokon, premiérka by sa spokojne mohla brániť tvrdením, že keď sľúbila to, čo sľúbila, nemala tušenie, v akom stave zdedí verejné financie. A teda predávať musí...
Stokrát horšie by bolo, keby sa Radičová raz musela obhajovať za mandát, s ktorým odišla dnes do Bruselu, aby hlasovala za vznik "nového eurovalu". Včera si na brífingu s Miklošom veľmi pochvaľovali podmienky, ktoré v tejto súvislosti minister vyobchodoval na "predsummite" financmajstrov. Údajne zásadne zlepšujú pozíciu Slovenska. Hm. Otázka len je, či tých 133 mil. eur, ktoré SR ušetrí na novej schéme oproti stavu, čo vyrokovali kedysi Počiatek-Fico, vôbec majú nejaký význam. Niežeby to neboli ohromné peniaze, ale ten euroval č. 2 je predsa o inom.
To, s čím Radičová dnes vysloví súhlas, je predovšetkým zmena Lisabonskej zmluvy. A ten mandát, ktorý má od vlády, si mala vypýtať priamo od Národnej rady. Právne nie je problém, ale teoreticko-politicky sa jej môže prihodiť presne to, čo vyviedla koalícia Ficovi v súvislosti s Gréckom. Nejde "len" o to, že nemá politickú garanciu na ústavnú (!) väčšinu, ale o princíp, že zmena Lisabonu je záležitosť takej nosnosti, že by mala mať akýsi predbežný súhlas orgánu, ktorý ju bude potom ratifikovať.
Zaujímavé len je, ako všetci skeptici, na čele s pánom "Plán B", čušia. Už len preto, lebo v ESM II je v hre zrazu (aj) hotovosť, ktorej dodanie v súvislosti s navyšovaním eurovalu I vehementne Mikloš odmietal. A teraz počujeme, že je pre SR vlastne výhodná, lebo "záruky by (...) museli byť poskytnuté v oveľa vyššej miere než hotovostný vklad" (Radičová). No. Toto je skrátka viac ako sporné. Nezmysel, chcelo by sa až povedať, ale nechajme ležať. Nechajme aj vysvetľovanie Mikloša, že zmena "akcionárskeho" kľúča, ktorú vybojoval (len aby sa to ešte dnes nezmenilo), je taká dômyselne neškodná pre SR, že až skončí výnimka a vráti sa pôvodný, tak už Slovensko bude bohaté... Fascinuje a mrazí zároveň, ako politik, ktorý x-krát deklaroval, napr. že "záchrana zadlžených bola chybou", a že "nové pravidlá od 2013 povedú k zvýšeniu tlaku, aby sa bremeno prenieslo na daňových poplatníkov" (WSJ), a podobne, pokojne kalkuluje, že toto je udržateľné a že život pôjde ďalej, akoby nesnežilo.
Nie. Presne tak, ako Fico s Počiatkom, vkladajú naslepo do rulety cca 6 miliárd eur Mikloš s Radičovou. To je maximum, strata až takýchto peňazí nehrozí, ale celý "Európsky menový fond" je vehikel nepojazdný, zmontovaný z ilúzií, ktoré 17 zadlžených členov buduje na pôžičkách od tých bánk, ktorým hrozí insolvencia (aj) preto, lebo majú v portfóliách ich vlastné toxické štátne dlhopisy. Tomu sa hovorí dlhová únia alebo finančný incest po európsky. Teda, ak to nemecký ústavný súd nezruší, čo je skôr viac ako menej pravdepodobné.
Hoci si pamätáme aj zvolania, že "nebudeme súhlasiť s predĺžením mechanizmu ani s jeho transformáciou na trvalú inštitúciu" (Mikloš, leto 2010), biť vládu za toto sa nedá. V záležitostiach dlhov a eura Slovensko nie je suverénne v rozhodovaní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
