Korzár logo Korzár
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky
ÚRADY PRIPRAVILI PREKVAPENIA PRE STRAVNÍKOV AJ OBCHODNÍKOV

Do jari vykročili železničiari protestným zhromaždením

Prvý jarný deň roku 1923 bol v Košiciach studený a zamračený. Smutný bol aj ďalší deň, hoci dvadsiateho druhého marca podľa správ v tlači svietilo slnko, lenže nerozjasnilo zamračené tváre železničiarov.

Schádzali sa do Košíc na demonštráciu. Navyše Konzumné družstvo železničiarov v Košiciach prišlo o prenájom budovy, kde varilo stovkám stravníkov, teda aj pre nich sa jar začala smutne.

Z jarných lúčov sa netešili ani podnikatelia a obchodníci s údenárskymi výrobkami. Úrady zakázali dočasne ich export, no nevyjadrili sa, dokedy bude trvať to dočasné obdobie. Ani východoslovenskí notári - aspoň niektorí - nemali dôvod tešiť sa, veď ich čakali skúšky zo slovenského jazyka a odbornej terminológie. Dvadsiateho tretieho mali prvý zjazd svojho zväzu.

Skryť Vypnúť reklamu

Protest proti znižovaniu platov

Stavovské a odborové organizácie štátneho a verejného zamestnanectva zvolali do košického hotela Schalkház protestné zhromaždenie proti znižovanou platov podľa zákona z 20. decembra 1922, ktorý mal nadobudnúť účinnosť prvého apríla 1923. Vo všetkých československých mestách, kde je riaditeľstvo železníc, prebiehali takéto demonštrácie na podporu košickej akcie. Na zníženie platov prerokovali nadriadené orgány niekoľko návrhov a posledná verzia bola na osemnásťpercentné zníženie. Pri tejto sume neostali, radikálne ju zmenili, takže platy sa mali znížiť v každej zamestnaneckej skupine od 25 do 50 percent podľa stavu a počtu detí. Na vtedajšie pomery pri veľkej drahote to bolo veľa pre rodiny, bezdetných, aj slobodných a tzv. drahotné príplatky vyplácané štátnym zamestnancom, medzi nimi aj učiteľom, nikoho z biedy nevytrhli.
Predseda zamestnaneckej únie Leibner vyzval zhromaždenie na vyjadrenie protestu v petícii, ktorú odošlú vláde ČSR, aby prehodnotila túto ožobračujúcu platovú úpravu v období, keď desaťnásobne stúpli životné náklady. Leibner okrem iného povedal: „Boj, do ktorého ide štátne zamestnanectvo, je bojom, v ktorom jeden zo súperov musí byť porazený. Je teda žiaduce, aby všetci štátni zamestnanci si boli vedomí toho, že boj, ktorý nastáva, bude osudným rozhodnutím o celej jeho budúcnosti."

Skryť Vypnúť reklamu

Zástupcovia ľudu proti ľudu

Železničiari zvádzali - pre zmenu s mestom - boj o predĺženie prenájmu budovy, ktorý sa mal vtedy, práve v predveľkonočnom období, skončiť. V Sokolskom sade (v dnešnom Mestskom parku pri železničnej stanici) vlastnilo mesto Košice Kiosk a ten prenajímalo Konzumnému družstvu železničiarov, ktoré v ňom zriadilo ľudovú kuchyňu, kde varilo a poskytovalo stravu niekoľkým stovkám železničiarov a iných štátnych zamestnancov, vyše tisícke študentov a tiež chudobným občanom, ktorých vybral magistrát, prispieval na ich stravu a dával im na ňu vždy na celý týždeň stravné lístky. Tým si plnilo mesto jeden z bodov sociálneho programu - humanitnú pomoc chudobným - ktorý sa stal vzorom pre iné mestá.

O ďalšom prenájme mala rozhodnúť mestská rada. Rozhodla na búrlivom zasadnutí, kde bojovali politické strany o osude Kiosku, nie však ako ľudovej kuchyne. Väčšina bola za zriadenie vinárne, reštaurácie s barom alebo kaviarne a radca Vukovič predložil dokonca plány na rekonštrukciu Kiosku. Zástancovia ľudovej kuchyne prehrali. Proti rozhodnutiu rady protestovali občania petíciou a považovali ho za hanbu, pretože „zástupcovia ľudu hlasovali proti ľudu, pripravili ho o stravu a zamestnancov kuchyne o prácu." V regionálnom denníku Slovenský východ bol 24. marca uverejnený inzerát na prenájom majetku mesta Košice - Kiosku - ako vhodného priestoru pre zriadenie hostinca, cukrárne a kaviarne.

Skryť Vypnúť reklamu

Stop exportu údenín

Košickí mäsiari boli oddávna povestní kvalitnou šunkou a údeninami ešte v bývalom Uhorsku a o ich produkty bol záujem aj v zahraničí. Získavali za ne medaily aj na krajinských a medzinárodných hospodárskych výstavách. V roku 1921 prekvapil podnikateľov v celej ČSR zákaz vývozu údenárskych výrobkov, ktorý vydal Úrad pre zahraničný obchod. To isté sa zopakovalo aj v marci roku 1923 a ministerstvo obchodu prechodný zákaz exportu odôvodnilo takto: „Tuzemská spotreba mäsa a mäsiarskych výrobkov v poslednej dobe značne stúpla, lebo ich ceny klesli, múky a chleba je stále nedostatok. Preto nemožno povoľovať vývoz šuniek a údenárskeho tovaru. Žiadosti je zbytočne dávať."

Notári založili župný zväz

Na 23. marca zvolali do Košíc prvý zjazd východoslovenských notárov. Ešte začiatkom mesiaca založili notári z troch župných zväzov Abovsko-Turnianskej, Zemplínskej a Šarišskej župy jediný „Župný zväz notárov" s čestným predsedom - košickým županom Dr. Jánom Rumanom a s úradujúcim predsedom Dr. Ignácom Kropáčom.
Notárov oslovil župný radca Bernovský žiadosťou o lojalitu voči štátu a apeloval na nich slovami: „Notár je často na dedine jediným inteligentom a nemôže svoje vlastné poslanie odbaviť výlučne iba konaním svojich vlastných povinností. Práve jeho mimoriadna činnosť má slúžiť k zveľadeniu kultúrnych aj hmotných pomerov na odľahlých dedinkách."

Po skončení zjazdu ešte v ten deň odišiel župan Ruman s hlavným župným notárom Mikulášom Vrchovinom na pravidelnú inšpekciu do tých vzdialenejších okresov, kde začali úradovať podľa nových predpisov po absolvovaní kurzov novej agendy a skúškach slovenského jazyka. Kurzy slovenského jazyka vrátane odbornej terminológie, ktoré prebiehali aj v roku 1923, boli povinní absolvovať aj všetci notári.

Do Poľska cestovali drahšie

K jarným prekvapeniam patrilo aj zavedenie poplatkov za víza československým občanom do Poľska, ktoré oznámil v predstihu v marci poľský konzulát v Košiciach, sídliaci na Hlavnej 25, ktorého konzulom bol Juraj Lechowski. Za víza sa malo platiť od novembra, a to v zlatých švajčiarskych frankoch, prepočítaných vždy podľa momentálne platného kurzu. Na jeden mesiac stálo vízum jeden frank, na tri mesiace dvadsať frankov. Do 15. novembra 1923 boli vízové poplatky 70 a 140 Kč.

Konzul Lechowski podporoval spoluprácu a priateľské vzťahy občanov Poľska a ČSR. On zorganizoval prvú sedemdňovú zahraničnú exkurziu študentov Štátnej akadémie v Košiciach v Poľsku v roku 1922. Bolo to prvé podujatie, ktoré malo okrem nadviazania kontaktov medzi školami aj zblížiť slovanské národy. Študentov prijali v Poľsku ako „apoštolov slovanstva a slovanskej vzájomnosti" a po návrate do Košíc, kde ich na železničnej stanici osobne vítal konzul, sa stali spolu s ním hrdinami a priekopníkmi zbratania národov.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  5. Ruža zmeny
  6. Úpravy automobilov pre ZŤP
  7. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  8. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 060
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 20 662
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 137
  4. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 072
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 786
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 981
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 656
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 105
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 954
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 609
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Celoplošné testovanie si vyžiada tisíce ľudí. Kde ich vziať?

Na jedno miesto pripadá jeden vojak, potrebujeme naň však asi osem ľudí.

Vzorky na antigénne testy odoberú výterom z nosohltana.
Dobré ráno

Dobré ráno: Testovanie nám dá pár týždňov, a potom čo?

Má to byť najväčšia operácia v moderných dejinách Slovenska.

Podcast Dobré Ráno.

Koronavírus na Slovensku: Pribudlo ďalších šesť úmrtí, zomrel aj lekár z Oravy (minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 30 695. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 98 obetí.

Ilustračné foto.
STĹPČEK PETRA TKAČENKA

Vláda sa spolieha na ľudí, ktorých nemá

Slovensko má chronický nedostatok zdravotníkov.

Peter Tkačenko

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop