Báječný muzikant, Košičan z Humenného, "Bratmm"... Objavuje sa v divadlách, reklamách i na koncertoch, je v neustálom pohybe a spomaliť nemieni. Slovo nuda je pre neho najväčšou hrozbou. Tvrdí, že je signálom, že človek nevie, kam ďalej. S muzikantom sa rozhodne nenudí celá jeho rodina zložená z troch báb, pre ktoré žije. Aj keď sa stal otcom veľmi mladý, neľutuje a hovorí: "Aspoň budem furt mladý otec." Marián Čekovský.
Objavil si sa v nominácii na OTA - je to pre teba česť?
- Moju nomináciu na OTA si všimli viac moji známi ako ja. Nie je to pre mňa niečo potrebné, ale veľmi pekne ďakujem za túto anketu. Vidieť, že ľudia chodievajú do kín, divadiel, na koncerty. Asi zareagovali na Minitalent Show, v ktorej som s Marcinom strávil jeden rok. Veľmi rád na to spomínam.
Registrujú ťa aj z reklamy. Neprekáža ti, že si takmer všetci pri tvojom mene vybavia skôr "Bratmm" ako tvoju muziku?
- Nevadí, som rád, že si ma takto ľudia pamätajú. Rozosmiať ľudí je veľmi dôležité a čo je forma, je forma a čo je obsah, ostane obsahom. Všetky tie mediálne úspechy ma tešia. Aj Mr. Bean bol múdry človek, ale tá forma bola veselá. Čím je život veselší, tým je krajší.
Stále sa o tebe hovorí, že si Košičan, no pochádzaš z Humenného. Ako sa cítiš ty?
- Som Humenčan dlhoročne žijúci v Košiciach. Aj tak je Slovensko jedno veľké mesto. Nemalo by byť rozdeľované, veľa úžasných ľudí z Bratislavy stretávam v Košiciach a naopak.
Čo si myslíš o pomyselných vojnách medzi západniarmi a východniarmi?
- Zbytočná strata času. Keď spolupracujem s Bratislavčanmi, aj tak potrebujem cítiť úprimnosť a aj tam sa nájdu takí, ktorí to tak nerobia. Ale to isté je aj tu. Mali by sme začať od seba, od toho, aký vzťah k ľuďom máme my sami. Osobne by som však nedokázal žiť inde, lebo mne sa tu na východe naozaj páči. Aj keď viem, že inde sú aj iné vymoženosti.
Je niečo, čo ti tu chýba?
- Jediná nevýhoda je tá, že jediná normálna cesta do Bratislavy je cez Maďarsko...
Čo ťa tu drží?
- Rodina, priatelia, dopravná stresovanosť, Jahodná - lyžovanie - tam sa naučili moje deti lyžovať. Ďalej úžasná partia umelcov, ktorí tu fungujú, divadlo a filharmónia. Východniari sú šikovní, schopní, veselí a radostní ľudia. Tu sa všetci staráme do seba a nie o seba, čo je vždy lepšie, ako keď má človek ostať sám...
Aký človek si ty? Si echt východniar?
- Som šaleny, ale chcel by som byť kozmopolitný. Potrpím si na východniarske jedlá, mám rád jednoduchú pravdivosť východniarčiny: Jaka ši, taka ši, hlavna vec, že tu ši.. Doma sa bavím s rodinou po východniarsky, lebo deti sa z toho strašne smejú. Mojím vzorom je Ander, ktorého výrečnosť je smiešna a taká pravdivá zároveň. Niekedy mi východniarčina pripomína temperamentom taliančinu.
Si aj ty temperamentný, náladový alebo výbušný?
- Určite. Moje nálady sa menia a som aj výbušný. Niekedy sa dokážem sám 'vyžhaviť', čo potom iní nechápu. Ale pracujem s Romanom Polákom, ktorý ma naučil v poslednom čase vnímať pokoj. Ale niekedy som nervný, lebo by som chcel niečo zmeniť a nedá sa to.
Čo by si rád zmenil, čo ťa vytáča?
- Nevytáča ma v poslednom čase už veľmi nič. Bol som niekedy citlivý na to, čo mohli iní pre mňa urobiť a neurobili to. Teraz to vnímam skôr z opačnej strany - čo môžem urobiť ja pre iných. Robím to prostredníctvom muziky, najlepšie ako viem. A je to výborný pocit.
Ako si došiel k takejto filozofii?
- Nie je to jednorazová záležitosť, trvalo mi to dlhšie, kým som si uvedomil svoj dar. Uvedomil som si, že to, čo robím, je dané na to, aby som to rozdával ďalej. Nehovorím len o muzike. Veci nerobím výhradne pre peniaze, ale aj pre dobrý pocit, môj aj iných, nech to znie akokoľvek čudne.
Často premýšľaš nad zmyslom toho, čo robíš?
- Áno. Mám na meditáciu vyhradené dni. Je dôležité mať piatok, sobotu a nedeľu, netreba si tieto dni nechať zobrať, lebo sa nám zrýchli život a dospejeme k tomu, že ani nezachytíme jeho zmysel. V sobotu si robím svoje veci a v nedeľu premýšľam o tom, čo pekné ma stretlo, spracovávam informácie z celého týždňa a tak.
Hovoríš o potrebe víkendu - cítil si sa niekedy v živote veľmi prepracovaný?
- Áno, ale to som si asi namýšľal. Človek zvládne viac, ako si myslí. Ale keď má človek víkend, má šancu zabrzdiť.
Ľudia ťa vidia v reklamách, v divadlách, na koncertoch - môžu mať pocit, že si veľmi rozlietaný. Ako to vnímaš ty?
- Občas sa smejem sám zo seba, lebo naozaj. Prirovnal by som sa k orlovi alebo sokolovi, ktorý tiež krúži a krúži, iné zvieratá by už dávno skapali od vyčerpania. Ja to zatiaľ zvládam, hľadám, aké mám možnosti, či na to mám, alebo nie. Dávam si ale na seba pozor a snažím sa odhadnúť svoje sily. Stojím si však za tým, že akúkoľvek prácu, ktorú robím, nevnímam iba cez peniaze. Musí ma to všetko nejako napĺňať. Najlepšie je, keď človek niečo robí, lebo potom nevymýšľa somariny. Najhoršie slovo je pre mňa nuda.
Ale niekedy je dobré len tak ležať a strašne sa nudiť, nie?
- Nie. Nuda v živote človeka nemá čo hľadať. Už aj to, keď nad sebou premýšľaš, je činnosť. Nuda znamená, že nevieš, kam ďalej. Že stojíš pred otvorenými dverami a tie nevedú nikam. Keď mám pocit, že sa tie dvere ku mne blížia, idem hrať šípky alebo čistím svoje nástroje. Stále si zadávam úlohy, aby som sa nenudil.
Aj svojim deťom zadávaš úlohy?
- Nechcem ich do ničoho nútiť... Najmä nie do muziky, lebo čo je dobré pre mňa, nemusí byť dobré pre ne. Staršia Hanka (10) teraz fičí na programovaní, Starwars a takéto veci... Je ako gangster, ale je to dievčisko :) Mladšia Sofia (6) je na Hello Kitty, lego a tak.
Sú ochotné počúvať ťa, keď hráš na klavíri?
- To áno, keď ma vidia, že sadám za klavír, sadnú si ku mne a vždy mi povedia, že krásne hrám :) A to je najkrajšie, čo môže byť.
Aké sú povahovo?
- Sú veľmi umiernené. Sú fakt milé a dobré.
Máš nejaké špeciálne výchovné metódy, ktorými si to dosiahol?
- Ja som otec, ktorý bozkáva a hladká. Mama má na ne iný dosah, vie, čo na ne platí.
Dobré, milé, zlaté, v dnešnom svete sa tieto vlastnosti príliš nenosia. Nebojíš sa o ne?
- Bojím. Ale je to na nich. Do niekoľkých rokov im môžeme povedať všetky dôležité informácie a ako s nimi naložia, to už nám ostáva iba veriť. Ja verím, že majú dobré srdce a také im aj ostane.
Zdá sa ti, že vyrástli rýchlo?
- Veľmi. Zdá sa mi, že vyrástli tak rýchlo, že sa niekedy až toho desím.
Že budú mať o chvíľu 23 a budú mať vlastné deti? Toľko si mal, keď sa narodila Hanka, nie?
- Áno... A to je moja škoda, ale zároveň tomu budem navždy veľmi vďačný. Lebo budem furt mladý otec. Užijem si to. Aj dedo budem mladý...
Premýšľal si už, čo budeš robiť, keď budeš na dôchodku?
- Chcel by som hrať. Je to dar, ktorý som si nejakým spôsobom asi zaslúžil a som zaň Bohu veľmi vďačný.
Spomínaš Boha. Si veriaci?
- Je úžasné, keď človeku ide všetko tak, akoby chcel a dokonca ešte lepšie. Komu mám za to poďakovať? Sám sebe? Ďakujem tomu, kto sa cezo mňa prejavuje. Istý čas som to nevedel pochopiť, ale teraz mi to je úplne jasné. Došlo mi to až po rokoch. Viera v Boha je príjemný pocit, asi ako keď sa zobudíte a za oknom vidíte, že je krásny deň. Boh je súčasťou môjho života. Pomáha mi vo všetkom a tiež v komunikácii s blízkymi, ktorí už odišli.
Napríklad s tvojím otcom, ktorý umrel, keď si mal šesť?
- Napríklad aj s ním.
Zvykneš sa aj modliť?
- Hudba je pre mňa modlitbou.
Stal sa ti niekedy nejaký zázrak?
- Mal som také pocity, keď sa narodili moje deti. Ale celý život je zázrak.
Hovorí sa, že deti sú zmyslom života - spomenieš si ešte na život bez nich?
- Pamätám sa na to. Bolo to niečo podobné ako teraz, stále som mal tenziu niečo robiť. Ale keď prišli, trošku sa to upokojilo. Žijem pre deti. Nezabúdam však aj na to, že mojou úlohou je žiť môj život, nie ich.
Máš nejaké životné motto, ktorého sa držíš?
- Držím sa jedného - myslieť pozitívne a byť dobrý. Tým, že je človek dobrý, nerobí sám sebe problémy. Byť chytrák znamená vybabrať sám so sebou. Byť dieťaťom znamená celý život sa tešiť. A byť mudrcom znamená byť ticho. Takže takto.
Ty si ktorá kategória?
- Nechcel by som byť nikdy chytrák... Tí majú záujem vydrbať vždy so všetkým.
Je ťažké s tebou žiť? Musí ti tvoja partnerka Ľuba veľa tolerovať?
- Náš vzťah je ako rytmická sekcia. Niekto hrá na basu svoju linku, niekto na bubny svoju, no všetko to spolu ladí. Ide o to, ako sa spolu cítime, či si vieme vzájomne 'slúžiť'. Partnerské spolunažívanie muzikanta s matkou mojich detí a partnerkou, s ktorou som už 12 rokov, je pekné. Nemusíme mať spoločné záujmy, ale musíme vedieť spolu žiť. Byť vedľa seba a mať radosť z toho, že ak sa aj nič nehovorí, vie sa všetko.
Prekonali ste aj nejaké krízy?
- Každý, kto má vzťah dlhšie, musí sa oň starať. Niekedy sa stane, že sa uberie do veternej zóny, ale doteraz sme to vždy ustáli. Budem rád, keď to vydrží navždy. Nevieme síce, aký je plán, ale verím tomu, že to vydrží.
V súvislosti s Bohom a vierou - stále nie ste zobratí. Neprekáža ti to?
- Ráno sa pred Bohom zobúdzam, náš život je ním sledovaný a on všetko vie. Ak to máme urobiť preto, aby iní videli, tak to neurobíme.
Ľuba nikdy nevyslovila túžbu vydať sa?
- Nie. Niektorí pred Bohom prisahali vernosť a večnú lásku a už dávno to tak nie je. U nás Boh vie, ako to je. Neviem, či som si ju už dávno nevzal. Ale nevzal som jej slobodu, život, žiadnu z jej možností byť sama sebou. Akurát láskou dopĺňam ten vzťah. A On to vidí. Nepotrebujem kričať, aby si ma všimol. A ak niečo nerobím správne, tak mi to nejako dá najavo a ja to ucítim.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
