Nefajčí, pravidelne cvičí a robí to, čo ho vždy bavilo najviac. S kapelou Horkýže slíže sú momentálne na špici úspešnosti a hoci vie, že to nepotrvá večne, teší sa z toho. Peter (Kuko) Hrivňák.
Horkýže slíže je na svojom absolútnom vrchole, koncertné sály máte neustále vypredané. Ako vnímaš posun kapely od jej vzniku, je tam, kde si ju vždy chcel mať?
- Hráme 18 rokov a naše ciele sa menili. Veľa sa ich splnilo, vlastne všetky. To, čo prežívame teraz, sme nečakali, o to väčšia radosť to je. Je super, keď cítiš, že ťa ľudia majú radi. Baví nás to a žiadna kríza veku ešte neprišla. S odstupom času opadla tréma, ktorá bývala. Pred koncertom sme sa strachovali, že niečo zahráme zle, teraz, keď sa pomýlime, tak sa na tom zasmejeme a ideme ďalej. Paradoxne sa už teraz nemýlime. Keď človek zahodí trému za hlavu, ide to ľahšie. Je to v dobrej fáze. Šou je taká, akú sme doteraz nikdy nerobievali. Asi zrejeme ako víno...
Ste spolu 18 rokov, trvalo dlho nájsť taký súlad medzi členmi, aký je teraz?
- Boli časy ťažké aj krásne. Prvá tretina bola živelná, neriešili sme ani hádky ani nič. Boli sme mladí a hlúpi, tie reči, ktoré sme viedli, by som teraz nikdy nepovedal. Boli to emócie. Potom prišla druhá fáza, keď sme začali veľmi premýšľať - živelnosť odišla, čo bolo na škodu. Furt sa riešilo, čo by bolo treba zlepšiť, kde sa robia chyby... Teraz sme už na seba zvyknutí. Pochopili sme, že niektoré veci treba robiť prirodzene, s radosťou.
Na vašich koncertoch sú prevažne -násťroční. Aký si bol v tomto veku ty?
- Hlúpy... Ale na svoj vek, myslím, že normálny. Tiež som chodieval po kluboch.. Som rád, že máme túto klientelu. To je niečo, čo by niektoré kapely veľmi chceli. Je to veľmi prísna skupina, kritická, nepočúvajú hocičo. Puberta je o tom, že mám svoj názor, som na niečo hrdý, nenechám sa ovplyvniť... Teraz sa tí ľudia učia mať vlastnú hlavu, čo uznávam. Zakríknutosť je veľmi zlá vlastnosť.
Ty si sa nikdy nehanbil?
- Hanbil. Potom prišla puberta a začal som vyskakovať... Aj keď som nemal pravdu, stále som sa hádal. Potom sa stalo to, že som to využil v dospelosti. Núti ťa to ísť za svojím cieľom a nenechať sa odradiť. Aj keď puberta má aj rôzne iné nevýhody, dostaneš sa do kadejakých sračiek...
Ocitol si sa v nich niekedy aj ty?
- Ani nie. Kapela je skvelá vec, ktorá je dobrá aj na to, aby človek nešiel na heroíne. Mňa to bavilo a keď má človek čo robiť s rukami, je menej nervózny a darí sa mu prekonávať zložité situácie ľahšie ako ostatným. Druhá taká vec je šport.
Spomenul si heroín. Ochutnal si niekedy drogu?
- Aj alkohol je droga. Takže áno.
K akým hodnotám sa snažíš viesť svoje deti?
- Je o mne známe, že som tretie dieťa v rodine... Vychovávam ich hrou. Som rád, keď sa tešia, keď máme nejaké spoločné chvíle a máme čas na seba. Staviame stavebnice - to je pre chlapov. Používam vždy jednu zázračnú vetu: poslúchajte mamu! Pretože u nás je to tak, že mama je hlava rodiny. Snažím sa, aby mali radosť zo života, rozmaznávam ich. Dal by som im všetko. Niekto povie, že je to zlé a možno má sčasti pravdu. Ale... Keď sa po hrách a oslavách zavelí, že treba upratať a spať, vtedy sú revy a vtedy viem byť veliteľom. Aby si decká uvedomili, že sa im dovolí, ale aj zakáže. Zhodujeme sa v tom s manželkou. Moja Katka sa s nimi vie strašne jašiť, ide ich zožrať. Keďže sú chlapci, nedávame si pusy, ale nosy, lebo mám pichľavú bradu...
Našiel si v Katke to, čo si v žene vždy hľadal?
- Určite. Vie byť vedúca, ale aj taká, ktorej môžeš skákať po hlave. Asi je to tak dobre. Keď chceš nájsť na svojom partnerovi chyby, tak ich nájdeš. Ja som nešiel do rodiny s niekym preto, aby som na ňom hľadal chyby.. Vzal som si ju preto, aby som sa tešil z jej dobrých vlastností a beriem to tak, že ani ja nie som dokonalý. Sme spolu od 2.2.2002, aby som si výročie pamätal...
Spolu nielen žijete, ale aj pracujete - vyhovuje?
- Áno. Že sa kvôli robote niekedy hádame? A čo? Je to normálne, človek potrebuje v živote aj prekážky. Vidím v tom viac výhod ako nevýhod. Máme sa o čom baviť. My to máme dobré. Horšie by bolo, keby bola basgitaristka a ja spevák, tam bývajú konflikty. Ako manažérka je v tíme, ale pracuje pri kompe a telefónoch. Robí nám účtovníctvo, papierovačky. Nepotrebuje s nami stále chodiť na koncerty. Mám informácie z prvej ruky, nemusím absolvovať telefonáty.
Ako ju prijala kapela ako manažérku?
- Celkom fajn. Celé to vzniklo tak, že som neustále počúval od organizátorov koncertov, že nášmu manažérovi chýba komunikatívnosť a flexibilita. Aj keď to bol kamarát, musel som premýšľať dobudúcna. Prejavil som iniciatívu a navrhol som Katku. Najprv nechcela, ale potom sme dali na web jej číslo s tým, že časom si niekoho nájdeme. Chytila sa toho a veľmi dobre. Manažuje nás od roku 2000.
Vnímajú tvoje deti to, že si na Slovensku známy?
- Vedia to. Starší syn má osem, zbadal to... V aute mi vždy hovoria, pusti tú tvoju novú pesničku. Fandia mi, chodia na koncerty, ale len na niektoré. Zatiaľ s tým nemajú problémy. Keď budeme neúspešná kapela, možno potom budú počúvať, že "ten tvoj foter je čo za čudák"...
Dokedy myslíš, že budete hrať?
- Uvedomujem si, že tu nebudeme tak dlho ako Olympic... Uvidíme, ako budeme vládať.
Nedávno si mi prezradil, že si dôsledne urdžiavaš fyzičku a schudol si pätnásť kíl. Stále platí, že pravidelne cvičíš?
- No, snažím sa, aj keď je toho už menej. Bicykel, kliky, to je moje. Pribral som však späť tri kilá. Žeriem :D Ale dám ich dole.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
