Hoci sám váži len 8 miligramov, dokáže zdvihnúť 50-násobok svojej hmotnosti a potiahnuť 30-násobok. Keby sa mu v sile chcel vyrovnať človek, musel by zdvihnúť naraz tri autá. Vzpierač by sa zodvihol sám dvakrát. Silnejší je však chrobák goliáš, ktorý zvláda 850-krát ťažšie predmety, ale ani maličký mravček sa za svoje svaly určite hanbiť nemusí. Ak je korisť alebo predmet priveľmi ťažký, mravce ho prenesú spoločne. S nákladom vyhľadáva najpohodlnejšie cestičky, ale nestráca orientáciu.
Superorganizmus
V jednom mravenisku môže byť až 800 000 jedincov a každý z nich má v kolónii svoju funkciu. Za deň sú schopné skonzumovať asi kilogram hmyzu, najmä jeho lariev. Za sezónu hniezdo usmrtí na polhektárovej ploche asi 8 miliónov kusov hmyzu, nazbiera okolo 200 litrov medovice a viac ako 50-tisíc rôznych semien.
Známych je takmer 12-tisíc druhov a podľa odhadov sa hmotnosť všetkých na Zemi rovná súčtu hmotností všetkých ľudí planéty.
Mravce sú jednou z najdokonalejších skupín hmyzu kvôli sociálnemu spôsobu života a špecializácii. Vyvinuli sa v období kriedy pred 110 až 130 miliónmi rokov. Tento hmyz prežíva v dobre organizovaných kolóniách. Sú známe prípady, keď vytvorili superkolóniu mravenísk na dĺžke niekoľko tisíc kilometrov. Niekedy sú vzhľadom na ich vysoký stupeň organizácie označované ako superorganizmus.
Každý má pridelenú prácu
Mravce môžu vytvárať niekoľko kást. Základnými sú kráľovná, samec (trúd) a najčastejšie sterilné robotnice. Veľké robotnice so silne vyvinutými hryzadlami sa nazývajú vojaci. V každej kolónii mravcov je aspoň jedna kráľovná. Hniezda budujú pod zemou, v dutinách stromov, niektoré druhy aj na zemi medzi spadnutým lístím stromov. Pre reguláciu tepla sú niektoré mraveniská pod kameňmi, tak dokážu prijímať a kumulovať teplo zo slnečného žiarenia. Klasické kupolovité mraveniská sú dokonalými stavbami. Sklon ich južného svahu býva miernejší, aby hniezdo pohlcovalo čo najviac tepla.
Mravenisko so široko rozvetvenými chodbami a komorami siaha takmer dva metre hlboko do zeme. Je dielom robotníc, ktoré sa ako dojky starajú aj o vajíčka, larvy a kukly. Kŕmia i kráľovnú a vykonávajú práce mimo mraveniska. Zbierajú semená, odvláčajú ulovené živočíchy a dávajú pozor, aby do mraveniska nevnikol nepriateľ.
Trúdy a kráľovné sú zodpovedné za udržanie mravčej rodiny. Kráľovná býva v najspodnejšej komore. Nahor vyjde raz v živote v slnečnom májovom dni. Potom sa vydá na svadobný tanec. Po párení zhodí krídla a ukryje sa hlboko do zeme. Každý rok znáša vajíčka, ktoré robotnice okamžite odnesú na určené miesto. O desať dní z neho vykĺzne larva. Keď ju robotnice dostatočne vykŕmia, zakuklí sa. Z hlbín mraveniska ju vynesú stále na vyššie poschodia.
Ťažké súboje
Mravce patria k najagresívnejším tvorom živočíšnej ríše. Život kolónie sprevádzajú neustále výpady na územia iných kolónií a súboje s nimi o potravu a teritórium. Výsledkom boja je spravidla iba vytlačenie porazenej kolónie z teritória, k jej skutočnému vyhladeniu dochádza iba výnimočne. Hlavnými zbraňami mravcov sú hryzadlá a jed. Víťazmi súbojov však nebývajú najpočetnejšie alebo najjedovatejšie kolónie, ale tie s dokonalejším systémom komunikácie a spolupráce.
Najdôležitejšou zmyslovou zložkou komunikácie medzi mravcami sú pachy feromónov. Ďalšou je chuť. Iným jedincom svojej rodiny dávajú ochutnať to, čo našli. Vnímajú aj cvrkot niekedy priamo, inokedy iba z otrasov pôdy. Zrak majú slabý a niektoré druhy sú úplne slepé, iné majú výnimočne dobré videnie ako napríklad austrálske buldočie mravce. V najprepracovanejších mravčích štruktúrach sú mravce schopné medzi sebou odkomunikovať 10-20 príkazov.
V mraveniskách žije množstvo parazitov. Zneužívajú to, že mravce preferujú komunikáciu na báze pachov feromónov, ktoré dokážu imitovať. Žijú však aj v symbióze s celým radom rastlinných a živočíšnych druhov. Najlepšie si rozumejú s voškami. Chránia ich pred nepriateľmi alebo ich prenášajú na strom, kde sa o ne starajú, a potom sa živia ich sladkými výkalmi - medovicou. Podobne spolupracujú s niektorými druhmi červcov či larvami motýľov.
Zaujímavé je spolunažívanie u druhu mravcov atta, ktoré si v mravenisku pestujú istý druh huby. Kŕmia ju lístkami a je ich hlavným zdrojom potravy. Súčasťou výbavy pre založenie kolónie novej mravčej kráľovnej je pri svadobnom lete aj úlomok tejto huby.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
