Röntgenológia je dnes jednou zo základných vyšetrovacích metód, pomocou ktorej lekári vedia zistiť nielen to, ktorú kostičku a kde presne ju máte zlomenú, ale vyšetria ňou aj vaše pľúca či iné orgány. Röntgenológia je zobrazovacia metóda, využívajúca röntgenové lúče. No a ich objaviteľovi je venovaná dnešná časť nášho seriálu. Wilhelm Conrad Röntgen.
Röntgen sa narodil 27. marca 1845 v nemeckej dedinke Lennep, ktorá je dnes mestskou časťou Remscheidu, a to ako jediné dieťa výrobcu súkna Friedricha Röntgena a jeho manželky Charlotty (manželia boli bratranec a sesternica). Z ekonomických dôvodov sa rodina v roku 1848 presťahovala do Appeldoornu v Holandsku. Keď mal Wilhelm 16 rokov, rodičia ho poslali študovať na technickú školu v Utrechte, kde žil v rodine profesora miestnej univerzity.
Neštudoval latinčinu ani gréčtinu
Bohužiaľ, na technickej škole sa nevyučovala ani latinčina, ani gréčtina, pretože sa nepredpokladalo, že by jej absolventi chceli študovať na klasickej univerzite. Neznalosť klasických jazykov spôsobila potom Röntgenovi ťažkosti v jeho akademickej kariére. Napriek tomu, že mal dobré známky z technických predmetov, francúzštiny, angličtiny i nemčiny, štúdium na technickej škole nedokončil, pretože ho z nej vylúčili (omylom bol označený za autora karikatúry jedného z učiteľov).
Na prednášky z vlastného záujmu
Bez maturity sa však nemohol zapísať na žiadnu nemeckú vysokú školu. Nikto mu však nemohol brániť, aby z vlastného záujmu navštevoval prednášky z matematiky, fyziky, chémie, zoológie a botaniky na utrechtskej univerzite. Röntgen sa pokúsil o privátne zloženie maturitných skúšok, ale opäť mal smolu: jeden člen komisie ochorel a náhradný skúšajúci prišiel zo školy, ktorá Röntgena vyhodila. Výsledok bol jasný - Röntgen nezmaturoval.
Dozvedel sa však o Vysokej škole technickej vo švajčiarskom Zürichu, ktorá prijímala uchádzačov aj bez maturity na základe zloženia prijímacích skúšok. Röntgen bol na školu v roku 1865 prijatý. Po šiestich semestroch štúdia získal diplom strojného inžiniera a o rok na to aj titul doktora filozofie (z fyziky, prácou Štúdium plynov) na zürišskej univerzite.
Osudové stretnutie s profesorom fyziky
Profesionálny život Wilhelma Röntgena ovplyvnilo stretnutie s profesorom fyziky A. Kundtom, pre ktorého pracoval ako asistent najprv v Zürichu, neskôr vo Würzburgu. Potom pôsobil na rôznych miestach, až sa opäť vrátil do Würzburgu, kde pôsobil 12 rokov ako riaditeľ nového fyzikálneho ústavu a jedno funkčné obdobie aj ako rektor celej univerzity. Práve s pôsobením na tamojšej univerzite sa spája najvýznamnejší Röntgenov objav - lúčov či žiarenia vtedy ešte neznámeho pôvodu. Tie objavil pri experimentovaní s vtedy "populárnym" katódovým žiarením.
Objav žiarenia X
Pri jednom pokuse obalil katódovú trubicu hrubým čiernym nepriesvitným papierom, aby ho pri pozorovaní javov, vyvolaných katódovým žiarením, nerušilo svetlo výboja. Keď zapol prúd, s prekvapením zistil, že sa rozžiarilo fluorescenčné tienidlo, ležiace mimo smeru vystupujúcich katódových lúčov. Tienidlo žiarilo, aj keď medzi neho a trubicu vložil papier, celú knihu či drevenú doštičku. Stalo sa to 8. novembra 1895 a Röntgen nazval neznáme žiarenie jednoducho žiarením X (podľa symbolu X, používaného v matematike na označenie neznámej veličiny). Dodnes sa tieto lúče v anglicky hovoriacich krajinách nazývajú X-rays, zatiaľ čo v nemecky hovoriacich a mnohých ďalších krajinách boli lúče nazvané - v rozpore s Röntgenovým testamentom - röntgenovými lúčmi.
Prvá Nobelova cena za fyziku
Za objav nového žiarenia, ktoré, ako sa neskôr ukázalo, patrí do spektra elektromagnetického žiarenia, dostal W. C. Röntgen v roku 1901 vôbec prvú Nobelovu cenu za fyziku. Veľmi dobre si uvedomoval obrovský praktický význam svojho objavu, ale nikdy si ho nedal patentovať. Röntgen, ktorý bol veľmi introvertným človekom, zomrel na rakovinu čreva 10. februára 1923 v nemeckom Mníchove. Pretože vo svojom testamente žiadal o zničenie všetkých svojich vedeckých záznamov, existuje o Röntgenovom výskume len veľmi málo originálnych dokumentov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
