Tento rok budú mať už 35 rokov. Napriek vysokému veku ich Tomáš Plaszky ako skúsený klaun stále aktívne využíva. Ako vraví, za ten čas už s ním prešli kus sveta.

KOŠICE. Staré, veľké a nenápadné. Reč je o klaunovských topánkach. Napriek faktu, že nejde o klasické, pestrofarebné "klaunovky", sú výnimočné. Spolu s ich majiteľom Tomášom Plaszkym ich zapísali do Slovenskej knihy rekordov.

"Zhruba pred piatimi rokmi som bol s nimi v Trenčíne na stretnutí všetkých klaunov v rámci akcie Doktor Klaun. Oslovil ma tam autor spomínanej knihy, keďže moje topánky sa mu pozdávali. Keď som mu povedal, že majú už 30 rokov, hneď ma spolu s nimi chcel zapísať do knihy. Tento rok budú mať v nej už piate výročie," spomína Plaszky.

Vystužil ich polystyrénom

Jeho topánky však majú aj ďalšiu výnimočnosť. Majiteľ si ich vyrobil vlastnoručne. Stalo sa tak pri príležitosti klaunovskej hry z roku 1976, v ktorej vystupoval v rámci amatérskeho súboru. Hra sa volala Klaun Bobo. Po opustení súboru topánky zdedil.

"Podrážka je zo starých socialistických cvičiek, sú vystužené hnedým polystyrénom a obtiahnuté koženkou. Nerobil som ich teda pestrofarebné, ale hnedé," opisuje svoje topánky ich hrdý majiteľ.

S úsmevom na tvári dodáva, že práve vďaka tomu si ich deti, teda jeho verní diváci, všimnú skôr, ako keby boli krikľavé. Vysvetliť si to však nevie. "Cítiť z nich starinu, možno je to preto. Zaberie to na ne vždy. Rovnaké je to aj s mojím kufrom."

Ležia v kufri s bábkami

Napriek tomu, že Plaszky je zapísaný v Slovenskej knihe rekordov so svojimi starými topánkami, nemá ich umiestnené na výstavnom mieste. Ležia v jeho starom kufri spolu s ostatnými bábkami. Neposkytuje im ani špeciálnu starostlivosť. Menil akurát podrážky. "Keď cestujem, mám ich medzi ostatným oblečením. Keď ich potom vytiahnem, sú dokrkvané."

Inklinoval k cirkusu

Tomáš Plaszky mal od malička blízko k divadlu, bábkam a cirkusu. Býval v Rimavskej Seči. "Keď prišiel do dediny cirkus či ochotnícke divadlo, vždy som pomáhal napríklad pri stavaní šapitó či pri iných dôležitých veciach, ktoré s predstavením súviseli. Pomáhal som aj kúzelníkom. Na oplátku som zato vždy dostal zdarma vstup do cirkusu," spomínana na svoje detstvo pán Plazsky. "Keď v dedine cirkus nebol, urobili sme si vlastný. Postavili sme malé šapitó a vystupovali sme. Mali sme aj zvieratá. Dotiahli sme psy, mačky... Mal som aj skroteného jastraba a holuba."

Aj vďaka týmto skúsenostiam z detstva sa chcel stať cirkusantom, no nestalo sa tak kvôli jeho otcovi.

"Môj otec bol inžinierom. Chcel preto, aby som sa stal inžinierom aj ja. Keďže však bol bývalým továrnikom, študovať mi nedovolili. Šiel som preto na hutnícku školu v Tisovci, ktorá slúžila ako záchranná stanica pre 'skrachovancov'. Na tej škole som trpel, preto som sa učil tak, aby som zmaturoval. Potom som sa náhodou dostal na Vysokú školu technickú v Košiciach, na Hutnícku fakultu, z ktorej som však musel po dvoch rokoch štúdia odísť. Išiel som teda pracovať do železiarní," v krátkosti opisuje svoj príbeh Tomáš Plaszky.

Precestoval Európu i svet

Po odchode zo železiarní prešiel viacerými zamestnaniami. Na svoju záľubu z detstva však nezabudol a snažil sa k nej dopracovať. Pár rokov pôsobil aj v Bábkovom divadle v Košiciach ako technológ bábok.

V roku 1987 sa osamostatnil. Začal vystupovať ako klaun. Vďaka tomu precestoval nielen takmer celú Európu, ale dostal sa aj do iných štátov. Najďalej bol v Mexiku - dokonca dvakrát. Tvrdí, že to bol nezabudnuteľný zážitok. "Vystupoval som tam ako klaun so svojimi klauniádami. Hral som v takej výške, ako je náš Gerlachovský štít. Zo Slovenska som tam bol úplne sám, z iných krajín sveta tam bol len Ind. Bol to teda obrovský úspech," skonštatoval pán Plaszky.

Plány do budúcnosti

Tomáš Plaszky ako dôchodca už veľa plánov do budúcnosti, ktoré by sa týkali jeho povolania, nemá. Napriek tomu však aktívne vystupuje. Pôsobí aj v jednej z charitatívnych organizácií Doktor Klaun. V apríli sa chystá do Čiech. "Pozvali ma na festival do Havířova. Získal som na ňom už niekoľko ocenení. Dávno som tam nebol, idem tam po niekoľkých rokoch. Uvidím teda, ako to dopadne." Po dlhom čase chce opäť začať vyrábať rezbované bábky.

Čo sa stane s jeho klaunovskými topánkami, to povedať nevedel. Existuje podľa neho viacero možností. "Možno ich odnesiem do múzea na Modrom kameni a možno ich zdedia moje vnúčatá. A možno skončia aj na smetisku," uzavrel Tomáš Plaszky.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.