Ľudia klebetili, že vedel o kameni mudrcov, výhodách astrológie a poznal tajomné sily prírody. Keď sa mu podarilo zhromaždiť veľký majetok, začali ho podozrievať z čarodejníctva a označili ho za diablovho zapredanca.

Podvod s nehnuteľnosťou

Z ničoho si vybudoval hviezdnu kariéru. Stal sa jedným z najvýznamnejších úradníkov mesta. Povesť, ktorú do svojej zbierky z roku 1829 zaradil Alojz Medynanský, hovorí, že všetkému, čoho sa tajomný muž z úradnej moci ujal, sa darilo. Všetko naznačovalo tomu, že sa na neho bude ešte dlho spomínať. Stalo sa. Ibaže tak, ako to nikto nečakal. Raz sa na zasadnutie mestskej rady v objekte dnešnej bratislavskej Starej radnice prišla posťažovať chudobná vdova. Gazdovala s nebohým mužom na malom políčku, ktoré sa v rodine dedilo. Po manželovej smrti však vdovu obral o skromnú nehnuteľnosť bohatý sused. Prišla mestskú radu žiadať o spravodlivosť, pretože vraj onen podvodník a zlodej sedí medzi jej členmi!

Škandál ukončil diabol

Nešťastná vdova páchateľa aj identifikovala. Predstaviteľ mesta s kamennou tvárou tvrdil, že nebohý manžel sťažovateľky mal pozemok iba v prenájme a oháňal sa údajným listom vlastníctva. Vdova dokazovala, že listina je falošná a mestská rada sa rozhádala. Sťažovateľka žiadala, aby muž, ktorého obvinila z krádeže, svoje tvrdenia o vlastníctve odprisahal. Ten neváhal a pred obrazom Ježiša Krista začal odriekať prvé slová prísahy. Vtedy sa vraj zachvela zem, do siene vtrhol víchor a krivoprísažníka uniesol sám diabol. Ako letel radničným oknom, buchla podvodníkova hlava o rám a jeho tvár ostala na múre vedľa obloka. Od roku 1533 je tam až dodnes.

Ladislav už nevystríha

Po legendárnom škandále sa vraj radní a magistrátni úradníci stali priam vzormi poctivosti. Komu by ako výstraha nestačila tvár starého muža v čiernom na čertovom obraze z múra radnice, mal pod neobyčajným portrétom podvodníka ďalšie varovanie. Aké? Dlhé roky stála na malom podstavci vo výklenku múra soška kráľa - svätého Ladislava Uhorského s varovne vztýčeným prstom. Svätec podľa legendy dokázal spoľahlivo rozpoznať prišelcov s nečestnými zámermi a preventívne im prstom zahrozil. Nejeden lump vraj zdesene cúvol.

To bolo. Potom zlodejom a podvodníkom svitli lepšie časy a varovania z múrov Starej radnice označili za hlúpe povery. Pod zámienkou opravy fasády sochu svätého Ladislava presťahovali na vedľajšiu budovu. Tým čarovná moc varovať pred podvodníkmi zmizla.

Zvon lumpov mlčí

Praví Prešpuráci v súvislosti s magickým objektom Starej radnice dlhé roky verili, že na zaplašenie nečestností stačí čertovský obraz potrestaného podvodníka, Ladislavov prst a tretie zaklínadlo z veže - Zvon lumpov. Podľa legendy totiž údajne chýrny prešporský zvonolejár majster Damián zalial do zvona živého človeka. Bol ním opäť nečestný muž z radnice. A síce samotný richtár, ktorý Damiánovi nasadil parohy. Zvon lumpov mal mimoriadne pôsobivý hlboký zvuk. Rozozvučal sa vždy večer pred zatvorením mestskej brány, aby upozornil oneskorencov, že keď doznie, do bezpečia za hradbami sa už nik nedostane.

Ani zvon už nie je. Len história ako keby sa nám, a vôbec nie iba v Bratislave, priam pred očami opakovala. Aj dnes neraz niektorí páni na radniciach podozrivo rýchlo bohatnú. A čert neprichádza, svätý Ladislav nehrozí, aj Zvon lumpov mlčí...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.