Štefan Bubán predstavuje v týchto dňoch svoju tvorbu v priestoroch košického hotela DoubleTree by Hilton.
Podľa vás je umenie v prvom rade poctivá drina a tí, ktorí navynaložia na tvorbu maximálne úsilie, nemajú šancu dosiahnuť pravý úspech. Nikdy ste neoľutovali, že ste sa dali na takúto ťažkú cestu?
- Presne, ako hovoríte. Mne však po celý čas umenie, teda práca, robila radosť. Nevnímal som ako problém, že si musím odsedieť päť hodín v ateliéri, alebo aj viac. Čas pri práci sa mi veľmi rýchlo míňal a vždy som ho prežíval s príjemným pocitom. Niekedy som ani sám neveril, že som to sám namaľoval. O to viac ma potom obraz potešil. Vždy som menej hovoril a viac na sebe pracoval. A veľa som chodil do zahraničia. Aj za socializmu. Zúčastnil som sa približne tridsiatich medzinárodných sympózií a dávalo mi určitú vzpruhu, keď som sa porovnával s ostatnými. Úspechy v zahraničí prišli postupne, a to vás potom už ženie ešte viac dopredu. Keď si zrazu pozerám mailovú schránku, volajú ma do Tokia, New Yorku, Paríža... Je to hrejivý pocit. Všetko svoje ja potom venujem práve tvorbe.
Umelci bývajú so svojimi výkonmi často nespokojní, ako je to s vami? Ste na seba aspoň trošku hrdý?
- Nebudete mi veriť, ale ja som tiež nespokojný... Obrazy, ktoré namaľujem, ma už vlastne nezaujímajú. Vždy ma zaujíma len to, na čo myslím. Obraz totiž nevzniká, ako sa ľudia domnievajú. Chvália ma, že koľko na ňom pracujem. To je veľký omyl. Ja pracujem najviac, keď ho ešte nevidím a mám ho len v mysli. Vždy skrátka vidím pred sebou budúcnosť. Už teraz napríklad myslím na to, že keď sa dožijem, budúci rok budem mať 80-ku a musím sa na ňu pracovne dôkladne pripraviť... Vždy žijem vpredu.
Myslíte naraz aj na viacero obrazov?
- Väčšinou na jeden. Niekedy sa stane, že si rozpracujem viaceré, ale potom to zanechám a vrátim sa k nim neskôr... Dokončujem vždy len ten, ktorý mám najviac rozpracovaný.
Abstraktné diela ste tvorili už vtedy, keď to ešte ani zďaleka nebolo v našich končinách v kurze...
- Nikdy som nemal problémy so spoločenskými dogmami. Vždy som si našiel svoje vlastné princípy, a vďaka tomu som sa dostal ďalej. Samozrejme, že abstrakné obrazy, to chcelo určitý vývoj. Viete, dnes to umelci maľujú, lebo je to aktuálne. Ja som to však maľoval vtedy, keď to ešte aktuálne ani zďaleka nebolo. Každý obraz, to sú vnútorné prežitky, citové pochody, snaha vytvoriť niečo, čo iný nevidel. Aby obraz nevyjadroval niečo len po stránke reálnej skutočnosti, ale práve vnutorný pocit. Lebo aj abstrakcia vychádza zo života, z toho, čo človek prežil.
Ste vy teda tak trošku rebel? Rád búrate konvencie?
- Zo mňa je každý prekvapený, že som povahy miernejšej a búrlivý som len v tvorbe. Nie, nie som taký. Keď aj mi niekedy vytkli, že sa im niečo nepáči, prijal som to pokojne. Že v poriadku a myslel som na iné. Nikdy som nepodliehal vkusom, hlavnému prúdu, aj zato v zahraničí oceňujú moju tvorbu. V tom zmysle, že keby so vám ukázal katalógy z Paríža, sú tam diela 600 umelcov, ale hneď spoznáte, ktorý obraz je môj. Nesnažím sa napodobňovať, alebo kopírovať. Skôr už mňa kopírujú.
Pred dvoma rokmi ste darovali celú svoju výstavu Vlastivednému múzeu v Trebišove, čo je veľmi pekné gesto, ktoré umelci takmer nerobia. Čo vás k tomu viedlo?
- Viete, prežil som tu na východe celý svoj život a ostal som tomuto kraju verný. Dosť som nad tým uvažoval. Viem, že galérie ani múzeá na obrazy nemajú peniaze. Ale život beží ďalej a už sa nevráti. A ja hovorím tak, že radšej venujem obrazy a aspoň ostanú pokope pre ľudí. Vážim si každého diváka, ktorý má vzťah k umeniu a myslím si, že by bola veľká škoda, aby sa moje obrazy potom roztratili po svete. Preto som určitý vývoj mojej tvorby venoval múzeu. A neľutujem. Skôr ma to teší pocitom, že aspoň niečo po mne ostane v Trebišove, kde som prežil najväčšiu časť života.
Profil:
Narodil sa v roku 1932 v Pavlovciach nad Uhom.
Japonci ho zaradili medzi sto najvýznamnejších umelcov sveta.
Päťkrát vystavoval na prestížnej medzinárodnej výstave Jesenný salón v Paríži.
Vystavoval na 69 samostatných a 278 kolektívnych výstavách po celom svete. Na svojom konte má nespočetné množstvo ocenení.
Pôsobí v Trebišove.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
