Európska spoločnosť Airbus musela niekoľko ráz odsunúť dodávky svojich prvých "poschodových" lietadiel A380 a americká firma Boeing mala svoje prvé nové lietadlá B787 dodať leteckým spoločnostiam už v roku 2008, ale spomenutý typ ešte nezískal ani letové osvedčenie (certifikáciu).

Jeden z dvoch významných projektov

Koncom roka 2008 mali byť odberateľom dodané aj prvé exempláre nového ruského dopravného lietadla Suchoj Superjet 100, ale pre rôzne problémy sa tak nestalo. Typ Supejet 100 napokon získal ruskú certifikáciu až 3. februára tohto roku a prvý sériový stroj by mal byť spoločnosti Armavia dodaný v priebehu tohto roka. Program vývoja a výroby lietadla Superjet 100 je jedným z dvoch najvýznamnejších terajších programov ruského civilného leteckého priemyslu (druhým je vývoj lietadla MS-21 spoločnosti Irkut).

Konkurencia brazílskym i kanadským lietadlám

Vývoj typu Superjet je považovaný za mimoriadne dôležitý a má veľkú podporu ruského Ministerstva priemyslu a obchodu. Lietadlo Suchoj Superjet 100 (v skratke SSJ 100) je určené na dopravu na regionálnych linkách a má byť priamym konkurentom takých známych a osvedčených lietadiel, ako sú lietadlá brazílskej firmy Embraer radu E-Jet či kanadské lietadlá Bombardier CRJ. Podľa firmy Suchoj by priame prevádzkové náklady lietadla SSJ 100 mali byť o 6 až 8 % nižšie než sú náklady pre typ Embraer 190/195.

Konzultantom aj americký Boeing

Lietadlo je vyvíjané v spolupráci s talianskou firmou Alenia Aeronautica, konzultantom je americká firma Boeing. Subdodávateľmi jednotlivých celkov a komponentov sú renomované firmy z celého sveta, a to napríklad Thales (avionika), Liebherr (podvozok), Hamilton Sundstrand (elektrický systém), IPECO (sedadlá pilotov) či Honeywell (pomocný zdroj energie. Celkovo sa na projekte SSJ 100 podieľa vyše 30 zahraničných spoločností.

Ovládanie ako u airbusov

Lietadlo je vystrojené, podobne ako dopravné airbusy, tzv. elektroimpulzným riadiacim systémom (v angličtine nazývaným fly-by-wire, čiže doslova lietanie pomocou drôtov), ktorý pracuje bez mechanického či hydraulického prepojenia ovládacích a ovládaných prvkov lietadla. Pilot v podstate len dáva signály (elektrické impulzy) ovládacím členom jednotlivých riadiacich plôch. Piloti nemajú pred sebou klasický (volant), ale ovládajú lietadlo pákovými ovládačmi (tzv. sidestickmi), podobnými počítačovým joystickom, na bočných pultoch pilotnej kabíny.

Prvý vzlet v máji 2008

Prvý prototyp lietadla SSJ-100 slávnostne vyroloval z hangára spoločnosti Suchoj na letisku Dzemgi v Komsomolsku na Amure 26. septembra 2007, prvý vzlet lietadla sa uskutočnil 19. mája 2008. Pri prvom lete, ktorý trval jednu hodinu a päť minút, letelo lietadlo v maximálnej výške 1 200 metrov. Medzinárodnej odbornej i laickej verejnosti bolo lietadlo po prvý raz predstavené na medzinárodnom parížskom aerosalóne v roku 2009.

Problémy s motormi

Program letových skúšok sa začal oneskorovať najmä v dôsledku problémov s vývojom, certifikáciou a výrobou motorov SaM146. Tieto motory vyvíja a vyrába firma PowerJet, ktorá je spoločným podnikom francúzskej spoločnosti Snecma a ruskej firmy NPO Saturn. Spomeňme teraz základné technické údaje lietadla SSJ 100. Pôvodne sa mali vyrábať tri verzie, označené RRJ-60, RRJ-75 a RRJ-95 (čísla označovali priemerný počet cestujúcich jednotlivých verzií).

Zatiaľ len dve verzie

Po preznačení projektu z RRJ na Superjet 100 sa prestalo uvažovať s najmenšou verziou, takže v ponuke ostali len verzie Superjet 100-75 (stručne SSJ-75) a Superjet 100-95 (SSJ-95). V súčasnosti sa však všetko úsilie sústreďuje na výrobu väčšej verzie, teda verzie SSJ-95. Obidve verzie sa líšia v podstate len dĺžkou trupu, ktorá určuje počet cestujúcich. Verzia SSJ-95 má trup dlhý 29,94 m a v jej kabíne môže (pri štandardnom usporiadaní v dvoch triedach) cestovať až 86 cestujúcich.

Až 103 cestujúcich

V jednotriednom usporiadaní s husto rozmiestnenými sedačkami sa kapacita zvýši na 103 cestujúcich. Kratšia verzia SSJ-75 je dlhá 26,44 m a v jej kabíne môže (v závislosti na usporiadaní sedačiek) cestovať 68 až 83 cestujúcich. Obe verzie majú rozpätie krídiel 27,8 metra a výšku 10,28 m. Priemer trupu je 3,35 m, maximálna vnútorná šírka kabíny je 3,236 m, výška je 2,12 m. Maximálna vzletová hmotnosť verzie SSJ-95 je 45 880 kg, jej dolet je 3 048 km. Na želanie dodá výrobca verziu so zvýšenou hmotnosťou, ktorej dolet je až 4 578 km.

Rýchlosť 828 km/h, výška 12 500 m

Kratšia verzia SSJ-75 má maximálnu vzletovú hmotnosť 38 820 kg a jej dolet je 2 900 km (verzia so zvýšenou hmotnosťou má dolet až 4 550 km). Obe verzie majú cestovnú rýchlosť 828 km/h (M0,78) a môžu lietať v maximálnej výške 12 500 metrov. Na pohon oboch verzií slúžia už spomenuté motory SaM146, ktorých ťah je 60 kN (u verzie SSJ-75) resp. 69 kN (SSJ-95). V prípade vysadenia jedného motora možno krátkodobo zvýšiť ťah druhého motora na 69 kN resp. 78 kN. Veľkou konkurenčnou výhodou lietadiel SSJ-100 je ich relatívne nízka cena, ktorá sa pohybuje okolo 31,7 milióna dolárov.

Už 194 objednávok

V súčasnosti registruje spoločnosť Suchoj (ktorej bojové lietadlá používala aj československá armáda) 194 objednávok na lietadlá typu SSJ-100. Medzi najväčších objednávateľov patrí ruský Aeroflot (30 lietadiel a 15 opcií), indonézska spoločnosť Kartika (30 lietadiel) a lízingová spoločnosť Pearl Aircraft Co. (tiež 30 lietadiel). Prvé dve sériové lietadlá budú dodané arménskej spoločnosti Armavia. Po získaní ruskej certifikácie predpokladá spoločnosť Suchoj, že v tomto roku získa pre typ SSJ-100 aj certifikáciu od európskej certifikačnej agentúry EASA.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.