To je dobre, resp. príjemné prekvapenie, veď kto by už od slovenských politikov či expertov očakával, že si všimnú rozdiely medzi ekonomickými aktivitami platcov do fondov... Napriek tomu, keďže sme na Slovensku, ešte pár maličkostí neodznelo...
Odvody, s ktorými sa ide manipulovať, sú o dôchodkoch a zdravotnej starostlivosti. To sú účely, na ktoré sa vyberajú. Náhrady z priebežného piliera v jednom, resp. spotreba v druhom, rastú v nominálnom i relatívnom (k HDP) vyjadrení dvadsať rokov. Koalícia, hoci si uvedomuje (aj v programovom vyhlásení), že je nevyhnutné reformovať priebežné vyplácanie i celé zdravotníctvo, prejavila a prejavuje v týchto oblastiach asi stotinu toho nasadenia a odvahy, ako pri naháňaní nových príjmov. To je situácia, v ktorej je zvyšovanie príjmov bez predchádzajúcej zásadnej korekcie výdavkov, jednoducho nehoráznosť. Upratať sa musí na najprv výdavkovej strane.. Je neprijateľné opäť a znova ísť cestou prispôsobovania príjmovej strany. A je jedno, či doplatia živnostníci, zamestnanci alebo slobodomurári.
Jedno nie je spôsob myslenia, ktorý predviedli. Keby to bola vláda Fica či nejakej normálnej ľavice, tak sa to dá chápať, i keď nie prepáčiť. Ale "pravica"?? Netreba ani poznať bilanciu platieb a čerpania z poisťovní, ani vnímať rozdiely medzi rizikami a istotami (výhodami) tej či onej skupiny na trhu, či diametrálne odlišný význam inštitúcie štátneho dôchodku v životoch zamestnancov a samozamestnávateľov. Avšak tí, ktorí sa hlásia k pravici, by mali aspoň inštinktívne cítiť, aké dôležité je aj pre nich ako politické strany, aby v spoločnosti existovala čo najpočetnejšia a najsilnejšia vrstva ľudí, ktorí sú ochotní a majú schopnosť postarať sa o seba a svoje rodiny sami. Alebo, optikou vládnutia a verejných financií: Aký by to bol rozdiel, keby napr. čo len jedna desatina tých, ktorí sú dnes vedení ako nezamestnaní a berú dávky, sa dokázala chytiť ako živnostníci.? Ak ľavica robí opatrenia, ktoré posilňujú vzťah ľudí k štátu tým, že za zvýšené platby sľubuje zvýšené plnenia, tak to má zvrátenú logiku, keďže si tvorí elektorát závislých, ktorý si potom pýta ďalšie prerozdeľovanie. Ale prečo chce vyššími odvodmi priviazať na štátnu cecku samostatne zárobkovo činných tzv. pravica, keď títo si z podstaty svojho bytia rozkladajú spotrebu v živote inak? Kým všade v Európe, aj tam, kde reformy nerobia, politici a analytici kričia, že kto nebude sporiť, na starobu nebude mať, Radičová varuje slovenských živnostníkov, že ak odvádzajú z najnižšieho vymeriavacieho základu, budú mať malý dôchodok.
Komu ho treba, p. Radičová? Strčte si ho za klobúk. To, že v spoločnosti existuje široká vrstva ľudí, kvôli ktorým politici a štát pociťujú ako nutnosť prevádzkovať sociálne systémy, nemôže viesť k zvyšovaniu väzby a teda vytváraniu (podpore) závislosti u tej časti, ktorá doteraz dokázala žiť tak, aby sa zaopatrila sama. Pretože skončíme v pekle. Keby ste náhodou nepočuli, tak to, že kríza štátnych dlhov je najväčšie riziko moderných demokracií, pripúšťajú už aj západné ľavice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
