miliónom ľudí.
Predoslať ale treba jednu poklonu. Pre Ivana Mikloša. Rozhodnutie zrušiť zdravotný odvod z prenájmu, ktorý zaviedli od 1. januára, si zaslúži ak nie sňatie klobúka, tak dobré slovo. Môže byť kopec výsmechu, akože zmätkári, rušia, čo len teraz schválili, a pod. Prednosť však zaslúži, že vo veci, kde uznal-uvidel chybu, aj keď možno „iba“ technickú, sa vrátil z kratšej cesty a nepokračoval až do hlbín pekelných. (Kde na desaťtisíce vlastníkov nehnuteľností, ktorým je prenájom jediný príjem, číhala napr. taká byrokratická paráda, akou je ročné zúčtovanie zdravotného poistenia).
Môžete povedať, že čo je to za ministra financií, ktorý vôbec pripustil a predložil v NR SR taký pablud, ako zdravotný odvod z prenájmu. Hm. Politici, keď naháňajú peniaze, sú ako tie zúfalé manželky, ktoré robia zúfalé veci. Tento si aspoň priznal omyl v jednej, najkrikľavejšej záležitosti. (Samozrejme, toto „zodvodnenie“ nie je zďaleka jediné, čo z „ozdravného balíka“ volá po ošetrovateľovi.) Aj keď je možné, že nezmysel odvolali len z obavy z reakcie. Tomu pritakáva vysvetlenie hovorcu, že „tento odvod nezapadá do filozofie konceptu nového daňovo-odvodového systému (...)“. No. Práveže zapadá, keďže tá, filozofia znie, že „čo je zdanené, má byť aj zodvodnené“. Bohužiaľ.
Milá epizóda len nasvecuje sezónu výšivkárstva a ľudovej tvorivosti, ktorá sa teraz manifestuje na každom kilometri. Na to, že zamestnanec a živnostník sú dve rôzne formy existencie, tu bolo upozornené prvýkrát kedysi v auguste (septembri?), keď bolo témou „rušenie výnimiek a deformácií“. Teraz, ako začínajú vzbury v súvislosti so zrovnaním vymeriavacích základov, akoby len začínali vstrebávať, že život ozaj nie je len o platbách do poisťovní. Desiatky vyjadrení zrazu sugerujú, že hľadajú kompenzáciu. Problém akurát je, že na ministerstve má síce Mikloš Inštitút finančnej politiky, ale už nie základné informácie, takže ho. nesmierne prekvapuje napr. to, že SZČO nielen odvádzajú menej do systému (čo má spočítané presne), ale ešte menej z neho čerpajú.
A pozor. Kým „zjednodušenie systému“ zostáva stále leitmotívom ako hlavná prednosť „reformy“, do hry sa už dostali nielen výnimkové sadzby (16, resp 13 percent do SP, zrejme aj nižšie ZP), ale dokonca aj také bláznovstvo, ako ODPOČITATEĽNÁ POLOŽKA z odvodov. Hahahahaha. Rozumiete; idú zjednodušiť systém odpočítateľnou položkou.... To je hrozné vyšívanie, pokus-omyl (ako za Fica), burza nápadov. A všetko len preto, aby zostali v schéme Sulíkovho bonusu...
Nie je jasné, ako do bonusu zapasuje Radičovej nová senzácia. Jednou z verzií, ktorú vyzvonila, totiž môže byť aj prechod SZČO do akéhosi paralelného režimu „koľko platíš, toľko dostaneš“. Teda de facto „opt out“ zo systému. Dalo by sa chváliť, že konečne jeden experiment aj s pozitívnym znamienkom, ale to, čo nazvali „uprataním pred reformou odvodov“, stále zostáva bez pointy, keďže nerieši nič.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
