Hm, hm Fejtón - Škôlka

Tak máme v našej rodine za sebou ďalší historický míľnik. Ale bola to fuška. Všetko sa to začalo zistením, že synovec má tri roky, a tak by mal začať chodiť do škôlky.

"Žiaden problém, vybavím!" vyhlásil jeho hrdý tatko. Ako inak, vraj cez známosti. Ako ho poznám, jeho kolega má určite bratranca, ktorý je synovcom susedy, ktorá pred 20 rokmi bývala vedľa starej mamy istej dámy, ktorá chodila do školy s pratetou upratovačky zo škôlky... Alebo nejaká podobná úzka väzba. "Tak ako škôlka?" opáčila som po pár mesiacoch. "Všetko je vybavené, mám prísť v utorok." Uplynul jeden utorok, druhý, jar si podala ruky s letom, leto s jeseňou, udrela zima a furt... nič.

Prvá sa naštvala babka. A tak sa cestou na nákup len tak naverímboha zastavila v škôlke. Žiaden problém. Majú voľné miesto, šrac môže okamžite nabehnúť. Ani do utorka vraj netreba čakať. Babka skočila ešte do toho obchodu po teplé rožky a za desať minút zavolala synátorovi šťastnú správu. "A to ktorú škôlku si vybavila? Jáj, tam, pri tebe? Hm, to je problém, lebo keď pôjdem do roboty, budem sa musieť električkou jednu zastávku vracať. Nemám to po ceste," logicky jej argumentoval syn v telefóne.

Druhá sa naštvala jeho polovička. Cestou na nákup sa zastavila v inej škôlke, v tej pri ich dome. Žiaden problém. Majú voľné miesto, šrac môže okamžite nabehnúť. Ani do utorka vraj netreba čakať. Skočila ešte do obchodu po teplé rožky a zavolala radostnú zvesť svojmu drahému do práce. "A to ktorú škôlku si vybavila? Jáj, tam, pri nás? Hm,..." došli mu argumenty aj slová.

OK, škôlku máme. Ale nebol by to život, aby nepriniesol ďalší problém. Ako teraz psychicky pripraviť dieťa na ten stres, odlúčenie od rodiny, aby v škôlke celé dni len nerevalo? Rodinný projektový manažment vycizeloval, že tam najprv strávi 1 - 2 hodinky denne aj s rodičmi, potom samo s postupným navyšovaním "pracovného" času. V prípravnej fáze projektu som pridala nejaké motivačné hlášky: "Jój, tebe je jak dobre, že ideš do škôlky! Aj ja by som išla, ale nemôžem, lebo ja som už veľká..."

Prišiel deň D. Tatko, hrdý na to, ako vybavil škôlku, išiel odviesť dieťa do jamy levovej. Omylom ho síce v strese obliekol do mokrej bundy, ale čo už, stáva sa. V škôlke prvé, čo jeho synátor urobil, bolo, že sa vrhol medzi ostatné deti a tatko pre neho v tej chvíli prestal existovať. Aj celý projekt postupnej implementácie do kolektívu nenásilnou formou. Super, povedali sme si, furt lepšie toto, ako celý deň prerevať v škôlke.

Prvý deň v škôlke: Jedno dievčatko ho pohrýzlo a povedalo mu, že on už nebude s nimi nikdy chodiť do škôlky. On na to reagoval vyhlásením, že ju hodí do koša a že všetky dievčatá sú zlé. A našiel si najlepšieho kamaráta.

Druhý deň v škôlke: Ten jeho najlepší kamarát už nie je jeho najlepší kamarát, teraz má iného najlepšieho kamaráta. Všetky dievčatá nie sú zlé, len tá, čo ho pohrýzla a našiel si už aj frajerku.

Tretí deň v škôlke: Zasran sa tvári tajomne a nechce nič prezradiť o škôlke. Vraj čo nás do toho.

Štvrtý deň v škôlke: Vyhlásili chrípkové prázdniny.

PS: Po týždni sa chrípkové prázdniny skončili. Ponúkam sa malému, že ho do nej odprevadím. "Ty tam nemôžeš ísť, ty si veľká!" odbil ma stroho.