Spáchali ju 8. augusta 1963 pri málo známej dedinke Cheddington 80 kilometrov od Londýna. Z kráľovského poštového vlaku sa im podarilo uchmatnúť viac ako dva a pol milióna libier.
Keď v ten deň nastupoval rušňovodič Jack Mills na lokomotívu kráľovského poštového vlaku na trasu Glasgow - Londýn, netušil, že vedie vlak naposledy. Na leukémiu zomrel síce až o sedem rokov, ale po šoku z lúpeže sa už nedokázal vrátiť na rušeň. Počas lúpeže ho páchatelia vyradili, stačil silný úder železnou tyčou do hlavy. Inak nikomu neublížili, nepoužili strelné zbrane. Akcia 15–člennej skupine vyniesla sumičku 2 631 684 libier v opotrebovaných bankovkách nižších hodnôt. Tie posielali zo Škótska do Londýna na likvidáciu. Šéf lúpežníkov dostal o prevoze avízo. Z ulúpenej sumy sa polícii podarilo získať späť len 330 000 libier. Nikto dodnes nevie, kam sa podel zvyšok.
S korisťou na farmu
Lupičov viedol 32–ročný Bruce Reynolds, boli nimi jeho priatelia a príbuzní. Túžili po prepychovejšom živote. Peniaze viezol vlak s nepochopiteľne slabou ochranou. Lúpež sa uskutočnila podľa plánu s prekvapujúcou ľahkosťou. Keď vlak stopli a odpojili, zopár strážnikov zviazali a nikým nevyrušovaní odtiahli rušeň a vozeň za ním na most. Tam 120 vriec bankoviek rýchlo preložili do dvoch pripravených nákladiakov. A bolo.
Zamierili do skrýše na nenápadnú farmu, kde nastal radostný čas delenia koristi. Na farme sa chlapi cítili v bezpečí, a keďže tu plánovali ostať niekoľko dní, odložili rukavičky. Pôvodný zámer zotrvať tu zmenila rozhlasová správa o tom, že polícia systematicky prehľadá všetky objekty v okruhu 45 kilometrov od miesta lúpeže. Tam spadala aj ich skrýša. V panike sa porozchádzali. Kriminalisti ich identifikovali podľa odtlačkov prstov. Už dva týždne po lúpeži bolo dvanásť páchateľov zadržaných a o pár mesiacov - v januári 1964 im súd naparil dovedna tristo rokov trestu odňatia slobody. Vodca Bruce Reynolds však bez stopy zmizol. Do Mexika.
Dobrodružné úteky z basy
Reynoldsa vypátrali až o 5 rokov, keď sa znova ukázal v Anglicku. Naparili mu 25 rokov, v 1978 však už bol na slobode.
Niektorí odsúdení dokázali z väzenia ujsť. V utajených skrýšach čakali peniažky. Ronaldovi Biggsovi, ktorý dostal trest 30 rokov, sa podarilo ujsť už po 15 mesiacoch v base. Stačil sa v žalári oženiť, a potom mu k znovunadobudnutiu slobody "stačil" povrazový rebrík. Zošplhal ani nie desať metrov a bol voľný. V Paríži si zaplatil plastickú operáciu tváre a opustil Európu. Rodinka si našla nový domov v Austrálii a neskôr v Riu de Janeiro, kde žili Biggsovci až do roku 1971. Potom sa Ronald vrátil do Anglicka. Časť trestu si odsedel, pre chorobu ho však v roku 2009 prepustili.
Vodca lupičov Bruce Reynolds žil po Mexiku i v Kanade. Domov sa vrátil v roku 1968. Dostal trest 25 rokov, ale už o desať bol vonku.
V Kanade sa skrýval aj Charlie Wilson. Iba jeden z páchateľov - Wiliam Boal zomrel vo väzení. Ostatní boli i vďaka zmenám v legislatíve predčasne prepustení.
Páni lupiči boli a sú stále obletovaní novinármi, spisovateľmi i filmármi. Ich bezočivá lúpež je dodnes témou reportáží, rozhovorov, množstva kníh, filmov i televíznych seriálov. Zaujímali však stále aj políciu, pretože o zvyšku peňazí sa dodnes veľa nedozvedela.
Žiaden zo slávnych lupičských starých pánov si však nežije v núdzi. A podistým do smrti ani nebude, pretože ani po rokoch a ani z kníh či zo sfilmovaných príbehov dodnes nikto nevylúpol ich najväčšie tajomstvo. Úspešne zatĺkajú, kam si poukrývali hlavnú časť svojho legendárneho lupu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
