Áno, je to ampér, v skratke A. Táto jednotka dostala svoje meno podľa francúzskeho fyzika, matematika, ale aj filozofa, ktorý sa preslávil svojimi prácami v oblasti magnetizmu a elektrodynamiky a ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu. André-Marie Ampére.
André-Marie Ampére sa narodil v rodine obchodníka 22. januára 1775 v Lyone. Neskôr sa rodina natrvalo presťahovala do blízkeho Poleymieux. André-Marie sa odmalička vyznačoval túžbou po vedomostiach a mal výbornú pamäť. Nikdy nenavštevoval školu, vyučoval ho otec, ktorý mu dal vynikajúce základy najmä v matematike a latinčine. Naučil sa aj po grécky a taliansky. Už ako 14-ročný prečítal všetkých 35 zväzkov známej Diderotovej encyklopédie, ktorá zhŕňala všetky vtedy známe poznatky zo všetkých odborov.
Otca popravili gilotínou
Tragickým spôsobom zasiahla do života mladého Ampéra Francúzska revolúcia. V roku 1793 bol gilotínou usmrtený jeho otec. To ho natoľko zlomilo, že sa na celý rok uzavrel do seba. Z depresií sa dostal vďaka zahĺbeniu do vedy.
V roku 1796 sa zoznámil s Julie Carronovou, s ktorou sa v roku 1799 oženil. V roku 1800 sa im narodil syn Jean-Jacques, ktorý sa stal známym historikom, filológom a spisovateľom. V rokoch 1799 až 1801 pôsobil Ampére ako učiteľ matematiky na École centrale v Lyone.
Staral sa o dve deti
V roku 1802 napísal Ampére matematickú prácu o teórii hier, neskôr práce o teoretickej mechanike a o parciálnych diferenciálnych rovniciach. V roku 1803 mu zomrela manželka, v auguste 1806 sa druhý raz oženil, ale manželstvo čoskoro rozviedli. Ampére sa sám musel starať o dve deti z dvoch manželstiev. V rokoch 1809 až 1826 prednášal matematiku, fyziku a chémiu na École Polytechnique v Paríži. Pôsobil aj na Collége de France, učil aj filozofiu na historicko-filozofickej fakulte.
Záujem o filozofiu a chémiu
Ampérov záujem o matematiku postupne ochaboval, viac sa venoval Kantovým filozofickým spisom a chémii. Ampére skúšal odvodiť chemickú afinitu molekúl, pozostávajúcich z „bodových" atómov, z geometrie rôznych geometrických telies (štvorstenov, osemstenov a kociek). Ampérove práce z oblasti chémie však nevzbudili u iných učencov veľký záujem. Jeho sláva však ešte len mala prísť.
Nadviazal na Oerstedove experimenty
Na jeseň roku 1820 upozornil F. Arago vtedy už 44-ročného Ampéra na pokusy dánskeho fyzika H. Ch. Oersteda, ktorý zistil vychyľovanie magnetky umiestnenej v blízkosti vodiča, ktorým pretekal elektrický prúd. Ampére pokus zopakoval a zistil, že Oerstedt nevzal do úvahy vychýlenie magnetu v dôsledku zemského magnetického poľa. Pomocou zdokonaleného experimentu Ampére ukázal, že magnetická strelka sa vždy postaví kolmo k vodiču, ktorým preteká prúd.
Hypotéza o pôvode magnetizmu
Ampére predložil hypotézu, že každý magnetizmus má príčinu v elektrických prúdoch a že tieto prúdy vytvárajú magnetické polia. Túto hypotézu overoval pomocou pokusov, konaných od 18. septembra do 2. novembra 1820. Pri týchto pokusoch dokázal aj to, že dva prúdom pretekané a paralelne uložené vodiče sa priťahujú, keď má prúd v oboch vodičoch rovnaký smer, zatiaľ čo pri protichodných smeroch prúdu sa vodiče odpudzujú.
Skonštruoval galvanometer
Ampére skonštruoval prístroj na meranie prúdu, ktorý nazval galvanometrom. Neskôr rozvinul svoju hypotézu o vzniku magnetizmu vyslovením predpokladu, že každý magnet obsahuje veľa molekúl, ktoré vytvárajú malé prúdové slučky. Ampére veril, že zemské magnetické pole je spôsobované silnými elektrickými prúdmi, tečúcimi v zemskej kôre.
Pravidlo pravej ruky
V roku 1827 postuloval Ampére tzv. pravidlo pravej ruky, ktoré hovorí, že ak pravú ruku položíme na vodič tak, že palec ukazuje konvenčný smer prúdu, prsty ukazujú smer magnetických siločiar. Ampérova práca Teória elektromagnetických javov sa stala základom novej disciplíny fyziky - elektrodynamiky. Po Ampérovi, ktorý zomrel na zápal pľúc 10. júla 1836 v Marseille, je pomenovaná nielen už spomínaná jednotka elektrického prúdu, ale aj jeden vrch na Mesiaci (Mons Ampére).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
