Skúsený keramikár je verný tradícii pozdišovských hrnčiarov, ktorých taniere a džbány preslávili slovenských keramikárov nielen doma, ale aj v zahraničí.
MICHALOVCE. Umelecké hrnčiarstvo je jeho prácou aj záľubou. Na práci s hlinou miluje, že priamo pred očami vidí a vníma, ako vzniká nový výrobok.
Hlina Petrovi Kočíkovi učarovala napriek tomu, že nepochádza z hrnčiarskej rodiny. "Priviedol ma k tomu môj kamarát. Mňa bavilo maľovanie a kreslenie, preto som chcel ísť na umeleckú školu do Košíc, ale nejako som sa k tomu nedostal. Do pätnástich rokov som o pozdišovskej keramike nič nevedel. Viac-menej ma to zaujalo až po nástupe do učenia. Páči sa mi, keď človek dokáže vytvoriť niečo, z čoho má radosť a hneď vidí výsledok svojej roboty," povedal keramikár, ktorý navštevoval stredné odborné učilište.
Po vyučení pol roka pracoval v pozdišovskej keramike. Potom nastúpil na základnú vojenskú službu. V roku 1986 sa do keramiky v Pozdišovciach opäť vrátil. Pracoval tam do roku 1996. "Mám 30-ročnú prax. V podstate som nič iné ani nerobil. Baví ma to. Nejde len o to uživiť rodinu, ale robiť remeslo, ktoré vás baví."
Špásovný džbán pobavil hrnčiarov
V auguste 2006 vytvoril na Zemplínskom jarmoku v Michalovciach najväčší špásovný džbán na Slovensku. Meria 123 centimetrov. "Chceli sme takto zviditeľniť pozdišovskú keramiku, ktorá sa prestala vyrábať. My ako odchovanci pozdišovskej keramiky sme chceli vytvoriť niečo, o čom by vedeli ľudia aj na západnom Slovensku," povedal.
Kočík vysvetlil, že špásovný džbán vymysleli hrnčiari, aby sa pobavili. "To vymysleli ešte dávno starí hrnčiari. Preto sa volal špásovný, lebo keď si chceli zažartovať s kolegom, ktorý mal peknú bielu košeľu, naliali mu do džbánu červené víno, nech sa napije a on sa nechtiac olial. Pod uchom je totiž urobená jedna tajná dierka, cez ktorú sa víno vylialo na košeľu. Musel dierku na džbáne zatvoriť ako na fujare. Až tak sa dalo z neho napiť," vysvetlil Kočík.
Koršov nosili na pole
V roku 2010 vytvoril Peter Kočík na Zemplínskom jarmoku v Michalovciach ďalší slovenský rekord. Na hrnčiarskom kruhu vytočil najväčší džbán na vodu, nazývaný koršov. Je vysoký 124 centimetrov.
"Je to špecifický džbán v tom, že je uzatvorený. Navrchu je sitko a malá výlevka. Má duté dvojité ucho. Vrch má uzavretý, aby doň nevošiel prach. Starí hrnčiari ho vytvorili pre ľudí a gazdov, ktorí pracovali vonku. Keď išli robiť na pole, potrebovali, aby sa do džbánu nenaprášilo alebo aby doň nenapadalo lístie. Z džbánu sa vlastne pilo cez dvojité ucho, cez cecok. Dnu sa ešte dali dve keramické guľky, aby nevznikal a neusádzal sa vodný kameň. Vždy sa to premiešalo. Sitko bolo keramické a bolo napevno upevnené," vysvetlil.
Rekordný koršov meria 124 centimetrov. Džbán robil počas jarmoku, trvalo mu to dva dni. "Je to gigant, ktorý sa bežne nerobí. Kedysi vytvárali hrnčiari džbány od jedného do piatich litrov. Tento mal okolo 80."
Verný pozdišovskej tradícii
Pozdišovské hrnčiarstvo má vyše 400-ročnú tradíciu. "Vyrastal som pri starých hrnčiarskych majstroch, ktorí sú už dnes nebohí. Napríklad páni Antal a Lukáč," povedal.
Aj vďaka ich škole sa Peter Kočík stal päťnásobným majstrom bývalého Československa a dvojnásobným majstrom Slovenska v ručnom točení na hrnčiarskom kruhu. Kritériom súťaží bolo v priebehu dvoch hodín vyrobiť tanier, zvolený džbán a džbán podľa nákresu. "Na jeden výrobok sme mali približne pol hodinu. Posledný výrobok bol unikátny, lebo sme ho mohli robiť podľa vlastných predstáv. Robil som väčšinou džbány."
Kočík priznal, že v poslednom čase robí prevažne úžitkovú a ozdobnú keramiku. "Robíme čajníky a rôzne servisy. Dekorácia je prevažne abstraktná s rôznymi geometrickými tvarmi. Pozdišovskú keramiku mám radšej, lebo mi je najbližšia, ale musíme robiť aj to, čo vyžaduje doba a ľudia," povedal.
Typický pozdišovský maľovaný vzorník s tradičnými tvarmi ovláda naspamäť. "Sú to presné pravidlá. Všetky vzory mám v hlave. Dokážem to vyrobiť bez problémov. Ten vzorník je strašne vzácny," povedal.
Pri práci s hlinou nezostal len pri džbánoch a tanieroch. "Keď som mal voľný čas, skúšal som nejaké plastiky a obrazy. Človek má potrebu povýšiť hrnčiarinu na umenie," priznal.
Vyrobené v spolupráci so Slovenskou knihou rekordov.
Najväčší špásovný džbán. Je vysoký 123 centimetrov. Foto: mipo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
