namäkko sme všetci a oni majú predplatené kredity. Nečudo, že boj proti korupcii a ešte klientelizmu a zneužívaniu rôznych postavení mutuje do rôznych verzií.
Zaujímavý prípad z tejto čeľade je vládny návrh (resp. jeho zárodok) o „zodpovednosti verejných funkcionárov". Že konkrétne akej zodpovednosti, to spresniť už nevieme, keďže prvotný nápad, aj v programovom vyhlásení, bol o „hmotnej". A teraz sa zrazu začína hovoriť o „trestnej". Teda hovoria to Radičová a Žitňanská, ktorá sa vyhráža, že takú novelu, ktorá by riešila „majetkovú zodpovednosť", ale cez Trestný zákon, predloží v najbližších dňoch. Zaujímavé je to preto, lebo hoci „trestný zákon" znie veľmi zvučne a zrýchľuje tep voličov, v podstate by to znamenalo zásadné zúženie postihov na kauzy, kde došlo k právoplatnému odsúdeniu. A, ako je známe, takýchto prípadov je na Slovensku priam more... Napr. v Ilave museli rozšíriť druhú nápravnú skupinu o celú prístavbu, lebo verejní funkcionári (politici), čo ich tam eskortovali z Pezinka (Špeciálny súd) kyvadlovou dopravou, sa už ani nepomestili... Vážne.
No. Veci sa majú tak, že jeden návrh o hmotnej zodpovednosti tejto kasty pripravoval (predložil??) ešte minulý rok Radovan Procházka. Princíp vymáhania škody občiansko-právnou cestou, ak je spôsobená preukázateľne nedbanlivým či inak nekvalifikovaným výkonom funkcie, je nepochybne správny. To sa diskutovať nedá. Akurát, že už existuje aj v súčasnej legislatíve, a to v podobe náhrady škody do štvornásobku mesačného príjmu. Samozrejme, má pravdu ten, kto tvrdí, že to je nedostatočné, viď kultová kauza nástenka či čokoľvek. Zdrvujúca otázka ale znie, že či ste počuli o prípade, v ktorom by tá či oná štátna inštitúcia viedla proti zamestnancovi (nominantovi na politický post) občianske konanie, aby dostala aspoň ten štvornásobok. Alebo, koľko poslancov bolo v parlamente na hodinách otázok asi doteraz zvedavých, či ten-ktorý minister hnal toho či onoho podriadeného za ten či onen zakotúľaný milión (miliardu) k zodpovednosti podľa zákona.
To, že najprv treba využívať existujúce zákony, a až potom prijímať prísnejšie, nie je argument proti tejto iniciatíve, len ukazuje na vzdialenosť medzi realitou života a pretvárkou dňa. Nie je ani cieľom mlátiť opatrenia, ktoré (zrejme) majú pridanú hodnotu k terajšiemu legislatívnemu stavu, ako populistické. Len sa nedá ubrániť tomu, aby pri takej príležitosti nenaskakoval do obrazu znova a znova tiež kultový seriál o poslaneckej imunite... Samotná norma tohto typu, pokiaľ má pokryť práveže netrestné formy šlendriánu a plytvania, sa pritom javí ako dosť veľký „technický" problém. Napokon, proti majetkovému postihu jednotlivcov, čo zlyhali, niet námietky, avšak sankcie pre hriešnikov, ktoré si pýta ľud, sú menej nebezpečné a pohodlnejšie pre politikov než rezanie do byrokratického systému, kde leží podstata všetkého zlyhávania.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
