Korzár logo Korzár
Pondelok, 23. máj, 2022 | Meniny má Želmíra

Rozkvet a úpadok diaľkového obchodu Východ - Západ

"Na Hospodárskej výstave v Londýne v januári 1897 vystavoval víno veľkoobchodník Alexander Littmann z Košíc, za ktoré mu udelili zlatú medailu s diplomom a fotografiou anglickej kráľovnej, ako aj čestný kríž."

A. Littmann mal už zlaté medaily z výstav v Kolíne nad Rýnom, Budapešti a z Miskolca.

V júli roku 1875 protestovali v Košiciach výrobcovia železa proti konkurenčným pruským železiarskym výrobkom, ktorými bol zaplavený trh po otvorení Košicko - Bohumínskej železnice natoľko, že uhorské železiarske podniky museli na niekoľko dní prerušiť výrobu. Vláde odoslali memorandum so žiadosťou, aby apelovali na železnice, ktoré by mali "svoje železiarske potreby uspokojovať domácimi a nie dovezenými výrobkami".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Stredoveký export

Dve správy v úvode boli uverejnené v dobovej regionálnej tlači spred dvoch storočí. Víno aj železo patrili medzi významné komodity stredovekého diaľkového obchodu z východného Slovenska, najmä z Košíc. Víno, ako vyplýva zo správy, si svoju pozíciu žiadanej komodity aj po niekoľkých storočiach udržalo, železo ju však koncom 15. storočia stratilo. Nazrime preto krátko do trinásteho až pätnásteho storočia, kedy sa víno i železo exportovali do Poľska a Pruska a odtiaľ do zámoria, tiež do obdobia úpadku železiarstva a hutníctva u nás.

Košickí kupci v 13. storočí vyvážali víno do Poľska a Pruska na vozoch v karavánach po cestách pri žalostne nízkej - desaťkilometrovej - dopravnej rýchlosti, tiež na člnoch po riekach Poprad, Dunajec a Visla, čo bolo rýchlejšie. Víno pochádzalo nielen z produkcie viníc v Košiciach, kde ich bolo pomerne málo, ale aj z tokajskej oblasti a z vinohradov v iných chotároch východného Slovenska, kde ich Košičania pokúpili. Okolo roku 1278 vozili Košičania víno do Gelnice z juhu, aj z Gelnice na sever. Podľa colných registrov je doložený transport vína do Poľska cez drienovskú colnicu v Šariši z obdobia vlády Ladislava IV. (1272-1290). Časť zostávala v Krakove a sudy s vínom išli ďalej do Pruska a odtiaľ sa dostali aj do Anglicka. Tokajské chutilo i ruským cárom. Vínom - výsledným produktom, alebo ešte na koreni - sa platili dane, tovary, splácali dlhy.

SkryťVypnúť reklamu

Veľkoobchodníci s vínom

Víno bolo žiadanou komoditou aj v novoveku. Košice sa stali strediskom obchodu s tokajskými vínami, ktoré sa vyvážali do európskych krajín i do USA, ibaže kupci sa zmenili na obchodníkov a na veľkoobchodníkov. K najvýznamnejším košickým obchodníkom v 70. rokoch 19. storočia patrili L. Schalkház (dal postaviť v Košiciach moderný hotel, ktorý niesol jeho meno a v období socializmu bol premenovaný na Slovan) a K. Horovitz. Od 80. rokov J. a R. Maurer vyvážali červené tokajské do severovýchodnej Európy, A. Littmann do USA. V rokoch 1880- 1890 veľkoobchodník a majiteľ tokajských viníc J. Patzauer vyvážal víno do Ruska, Nemecka a USA a dosiahol na tú dobu rekordný obrat jeden milión korún.

V roku 1890 vinohrady zničila filoxéra, v dôsledku čoho v ďalších rokoch neúmerne stúpli ceny vína. Vtedy Viliam Maléter - košický lekárnik a podnikateľ, jeden z najbohatších občanov Košíc - navrhol založiť Pivovarnícku účastinnú spoločnosť, ktorej pivo by v prijateľnej cene mohlo nahradiť drahé víno. Pivovarníctvo bolo v Košiciach na vysokej úrovni a patrilo k dôležitým výrobným odvetviam. Koncom 19. storočia bolo zaťažené vyššími daňami ako liehovarníctvo, ale podľa Malétera by odbyt piva stúpol a obnova viníc bola dlhodobá.

SkryťVypnúť reklamu

Uhorské a spišské železo

V Uhorsku sa obchodovalo s kovmi od 13. storočia, z východného Slovenska exportovali zlato, striebro, meď a železo a tento, aj iný ťažký tovar transportovali do Poľska vodnou cestou, ktorá bola v rokoch 1260 - 1274 bezpečná. Tiež v roku 1306 po Visle do Pruska. Naopak, v roku 1380 kráľ Ľudovít Veľký zakázal kupcom z poľského Sonču plavbu po Visle so železom, určeným pre Poľsko a Prusko a nariadil transport na vozoch cez Krakov. Týmto opatrením pravdepodobne nechcel kráľ riskovať stratu tovaru a nákladu železa z Uhorska zo stroskotania lode, čo sa stávalo.

Výskumom diaľkového obchodu východného Slovenska s Poľskom a Pruskom sa zaoberal nedávno zosnulý historik O. R. Halaga a podrobne ho zdokumentoval v publikácii Košice - Balt. Z písomných záznamov o cle z roku 1369 - 1371 zistil prudký nárast vývozu nášho železa do Poľska a Pruska oproti minulým rokom. Tento nárast súvisel s krízou domácej produkcie železa v Anglicku, Francúzsku a inde v 14.-15. storočí, aj s poklesom vývozu španielskeho železa do Anglicka koncom 14. storočia. Preto sa na začiatku 80. rokov naše železo, exportované z Pruska na západ, dostáva do popredia a je žiadané na európskom trhu ako "uhorské železo". Záujem vzrástol aj o spišské železo, o čom svedčia podľa historika kredity, priame osobné investorstvo v spišských baniach a hámroch, aj o oceľ, ktorej podľa historika vyvážali kežmarskí kupci viac ako železa. Koncom 15. storočia sa zmenil systém obchodovania a vývoz kovov sa stal záležitosťou veľkých výrobcov a svetového obchodu.

Nedostatok železiarní

Uhorsko nasledujúcich storočí v porovnaní so západoeurópskymi krajinami, kam vyvážalo predtým svoje suroviny, zaostávalo. V rámci Uhorska, kde spriemyselňovanie výroby postupovalo ešte pomalším tempom ako slimačím, zaostávalo aj východné Slovensko so svojou prevažne manufaktúrnou výrobou. Anglicko už nepotrebovalo "uhorské železo", ani spišské, ani kežmarskú oceľ, veď trh ovládla švédska. Na Košice ako centrum diaľkového obchodu sa už len spomínalo. Malé železiarne, ktoré im patrili, aj železiarne v okolí, v 19.storočí likvidovala konkurencia veľkých uhorských spoločností. Malé železiarne ako v Myslave, Jasove, Bukovci a Hýľove neudržala ani pomoc Spolku hornouhorských železiarov, preto skončili výrobu. Zachovala sa železiareň v Košických Hámroch. Tá nestačila zásobovať kovospracujúce remeselnícke dielne v Košiciach, tobôž nie v takej miere, aby sa mohli rozvíjať na úroveň priemyselného spôsobu výroby. Železo kupovali dielne z Krompách a z Prakoviec.

Veľkí likvidovali malých

V polovici 19. storočia nielenže chýbali železiarne, ale v Košiciach neboli ani železiarske podniky priemyselného charakteru. Okrem jedného na výrobu klincov v Čermeľskom údolí. Bol známy pod názvom klinčikáreň. Bola to malá továreň, vybavená nenáročným, prevažne mechanickým zariadením, ktorú založila účastinná spoločnosť na čele s Viliamom Kollmannom. Po zmodernizovaní Ignácom Bauerom st. sa začalo v nej spracovávať železo pre budovanie železničných tratí. Bolo jasné, že táto malá továreň nemohla obstáť v konkurencii s českými a rakúskymi výrobcami. V úvode článku sme citovali správu o proteste uhorských výrobcov železa proti veľkým zahraničným firmám, ktorých dodávky preferovala Košicko-bohumínska železnica. Uhorskí železiari nemali šancu uplatniť svoje výrobky na výstavbe železničných tratí, ktoré sa vtedy rozširovali a nepomohla im ani vláda. K zamedzeniu úpadku hornouhorského železiarskeho priemyslu zvolala v novembri roku 1875 košická Obchodná a priemyselná komora poradu a oficiálne požiadala vládu o riešenie tohto problému.

Transformácia výroby

Košická továreň v Čermeli zmenila výrobný program na klampiarsky sortiment a zámočnícke potreby. Predpokladala ich odbyt remeselníkom. Rozšírili v nej výrobu o nenáročné poľnohospodárske stroje a zariadenia do gazdovstiev ako rezačky slamy, repy a podobné a podnik premenovali na Čermeľskú továreň na poľnohospodárske stroje. Keď sa v roku 1869 stal členom spoločnosti prešovský výrobca poľnohospodárskych strojov E. Benczúr, v továrni začali vyrábať ručné mláťačky, čističky obilia s použitím gápľového pohonu, pluhy, sejačky, valce, potrebné po sejbe aj brány na bránenie pôdy. Klince aj klampiarsky sortiment sa vyrábal do roku 1871.

Fabrike sa darilo, nie však dlho. V roku 1872 po menovom krachu vo Viedni nastali v továrni finančné straty a účastinná spoločnosť, ktorá bola založená na desať rokov, nemala záujem o investovanie a fabriku predala Mullerovej strojárni a zlievarni v Košiciach. Kvôli úpadku zmenila niekoľkých majiteľov, kým ju definitívne v roku 1879 neprevzal pod svoje vedenie Gustáv Fleischer. Založil obchodnú spoločnosť Strojáreň a zlievareň Fleischer a Schirger a to bol začiatok strojárskeho priemyselného podnikania v Košiciach.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  2. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  3. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  4. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  5. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  6. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  1. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  2. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  3. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  4. Prečo potrebujeme udržateľné riešenia v oblasti mobility?
  5. Gestačný diabetes mellitus
  6. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  7. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  8. Do finále McDonald´s Cupu sa prebojovalo mužstvo z Víťaza
  1. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 6 774
  2. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 4 799
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 3 837
  4. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 2 200
  5. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 139
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 500
  7. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 409
  8. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 015

Blogy SME

  1. Michal Pavlík: Ako ovplyvní vysoká miera inflácie a následné zvyšovanie úrokových sadzieb náš život?
  2. Dana Janebová: Modlitba do nádoby
  3. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  4. Otilia Horrocks: Nulová daň na dámske hygienické sanitárne vložky a tampóny.
  5. Adam Sedláček: Únava a stres z odpočinku.
  6. Anna Miľanová: Záchvevy kvetov Jari 1,2... 2022
  7. Matúš Lazúr: Viac matematiky na vás, nie ďalšiu hodinu skákania cez kozu
  8. Věra Tepličková: Konečne poriadok alebo Ako sa bude krúžkovať po novom
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 283
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 9 138
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 8 682
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 758
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 765
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 355
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 039
  8. EQUUS: Inovácie v lesnom hospodárstve prichádzajú aj zo Slovenska. V čom sme najlepší? 2 085
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Michal Pavlík: Ako ovplyvní vysoká miera inflácie a následné zvyšovanie úrokových sadzieb náš život?
  2. Dana Janebová: Modlitba do nádoby
  3. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  4. Otilia Horrocks: Nulová daň na dámske hygienické sanitárne vložky a tampóny.
  5. Adam Sedláček: Únava a stres z odpočinku.
  6. Anna Miľanová: Záchvevy kvetov Jari 1,2... 2022
  7. Matúš Lazúr: Viac matematiky na vás, nie ďalšiu hodinu skákania cez kozu
  8. Věra Tepličková: Konečne poriadok alebo Ako sa bude krúžkovať po novom
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 283
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 9 138
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 8 682
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 758
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 765
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 355
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 039
  8. EQUUS: Inovácie v lesnom hospodárstve prichádzajú aj zo Slovenska. V čom sme najlepší? 2 085
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  2. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  7. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  8. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu