„Čítal som veľmi veľa rozprávok, mal som bujnú fantáziu a až do 13-tich rokov som mal extrémny strach," priznáva sympatický herec, ktorý keď bol v byte sám a počul vrznúť parkety, okamžite letel pre najväčší kuchynský nôž. „Nečujne som sa pohyboval po byte, všetko som kontroloval – aj skrine a postele," usmieva sa dnes pri spomienkach na svoj strach.
Z toho ho vraj „vyliečil" otec. „Vedel o tom a pravidelne ma preto posielal do pivnice po uhlie, kde som musel meter a pol prejsť v tme k vypínaču. Vždy, keď som to zvládol, som mal pocit ohromného víťazstva. Takto ma môj otec vytrénoval," dodáva Kovár.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
