Sušičky využívajú na sušenie bielizne (teda na „vypudenie" vody z nej) reverzne sa otáčajúci bubon, no a srstnaté zvieratá (psy, medvede ale aj myši) vysúšajú svoju mokrú srsť akousi rotačnou vibráciou svojho trupu.
Dali by sa dlhodobou evolúciou nadobudnuté „zručnosti" zvierat pri sušení svojej srsti využiť na skonštruovanie účinnejších sušičiek bielizne? Odpoveď na túto otázku hľadal doktorand Andrew Dickerson a jeho školiteľ profesor David Hu, obaja z technickej univerzity amerického štátu Georgia v Atlante. Tí začali študovať frekvencie rotačných kmitov rôznych druhov zvierat, a to pomocou vysokorýchlostných videokamier i röntgenovej kinematografie. Kamery sa použili na sledovanie uhlovej polohy srsti zvierat v oblasti ramien, röntgenovou kinematografiou sa sledoval pohyb kostry. Výskumný tím zistil, že frekvencia vibrácií je úmerná veľkosti tela zvieraťa, resp. s priemerom jeho trupu. Ako by sa i laicky dalo očakávať, čím je zviera menšie, tým rýchlejšie musí pri „sušení" vibrovať.
Výskum ukázal, že frekvencia vibrácií myší je okolo 27 Hz (teda 27 kmitov za sekundu), labrador sa vlhkosti v svojej srsti zbavuje vibrovaním frekvenciou už len 4,3 Hz, no a hnedému medveďovi postačuje frekvencia 4 Hz. Zatiaľ sa však nevie, ako by bolo možné tieto výsledky aplikovať pri vývoji efektívnejších sušičiek bielizne. Predpokladá sa však, že výsledky by sa mohli uplatniť aj v rôznych priemyselných procesoch, a to napríklad pri nanášaní povlakov a farieb na rôzne predmety.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
