Fyzický trest nevedie k zlepšeniu
"Fyzický trest nikdy neprispieva k náprave, nevedie k zlepšeniu správania dieťaťa. Naopak, vedomý alebo nevedomý problém sa zintenzívni a osobnosť dieťaťa môže byť na dlhú dobu ponížená a devalvovaná," vraví detská psychologička PhDr. Eva Reichelová, podľa ktorej môžu byť reakcie na fyzické tresty rôzne - deti sa buď utiahnu a celý život budú ustupovať pred väčšou silou, iné zas vzdorujú a neustále bojujú za svoje domnelé práva bez ohľadu na utrpenie, ktoré si tým spôsobujú. Sú aj deti, ktoré sa správajú podľa modelu - obeť, útočník. V skupine silnejších sú pokorné, akonáhle však cítia prevahu, správajú sa agresívne. Na zamyslenie je aj fakt, že trest v podstate znamená vyrovnanie - urobil som zle, potrestali ma, nemusím o tom viac premýšľať. Ako chceme potom podnecovať vývin jeho svedomia, osobnosti... ? "Navyše, trestané, bité a odmietané deti majú o sebe horšiu mienku, čo výrazne ovplyvňuje ich správanie. Pocity vlastnej slabosti totiž provokujú vzdor."
Ak chcete dieťa vychovávať, mali by ste mu v prvom rade rozumieť. "S dieťaťom je potrebné veľa rozprávať. Rodičia majú právo mať určité nároky na svoje deti a trvať na nich, ale je dobré, ak pri tom dodržujú jednu zásadu - a to dôslednosť srdečným spôsobom. Krik, hnev, vyhrážanie sa nikdy nič nezmôže. Presne naopak, dieťa javí tendenciu špekulovať ako to urobiť po svojom," vraví E. Reichelová.
"Čo však mám robiť, keď ma dieťa zámerne provokuje a svojím správaním dostáva doslova do vývrtky?" ohradia sa neraz bezmocní rodičia. "V takej chvíli je najlepšie, ak sám rodič skomentuje svoje citové rozpoloženie a odloží ´potrestanie´ dieťaťa na neskôr. Napr. ak už x-tý krát svojmu dieťaťu povedal, aby vyplo počítač a šlo sa učiť, no slová akoby hádzal o stenu. To ho, samozrejme, poriadne vytočí, nahnevá a cíti potrebu dieťa potrestať za nepočúvanie. Vtedy môže povedať: ´Veľmi sa hnevám, že nepočúvaš, čo hovorím. Ale teraz vypneš počítač, pôjdeš sa učiť a o tom, že ma stále nepočúvaš, sa porozprávame neskôr.´ Rodič tak nahlas okomentuje svoje prežívanie, ostane fyzicky stáť pri dieťati a jasne mu definuje, čo chce. Až keď ho hnev prejde, dohodne si s deťmi pravidlá poslušnosti."
Humor a vtip sú často pôsobivejšie ako vyhrážanie
Najmä u malých detí je veľmi účinné odvádzanie pozornosti, alebo zľahčovanie situácie. "Občas sa nám stalo, že sa Dianka na prechádzke zaťala a nedalo sa s ňou pohnúť. Stačil najmenší impulz, ktorý ju rozrušil a už som videla, ako sa dostáva do vývrtky. Skôr, než by sa dostala do afektu, vzala som ju na ruky a začala ju točiť, spievali sme si, v zime sme sa guľovali. A o vzniknutej situácii sme sa potom ´porozprávali´ v kľude doma cez rozprávku. Vždy som si vymyslela príbeh o malých myškách, ktoré sa nazlostili, alebo nechceli počúvnuť a spolu sme vymýšľali, ako by sa mohli správať. Možno som v tej chvíli na ulici vyzerala ako blázon, mne to však bolo naozaj jedno. Krik, alebo nebodaj bitku považujem za výraz svojej neschopnosti," vraví pani Janka. "Humor a vtip sú často pôsobivejšie ako vyhrážanie sa a trestanie," pritakáva PhDr. Reichelová.
Proti fyzickým trestom je aj popredná detská psychologička žijúca v Nemecku, Jiřina Prekopová. "Predtým som proti telesným trestom nebola, dnes som ich zásadnou odporkyňou. A tiež trestov, kedy odopierame lásku. Príklad - ´Teraz, keď jačíš, ťa nemám rada. Choď do svojej izby a vráť sa, až keď budeš poslušný. Chcem ťa iba poslušného´. To je v podstate najhorší vzorec, ktorý môže dieťa dostať. Nie som proti trestom, ale musia mať logickú náväznosť na prečin. Na zavolanie k obedu dieťa neprišlo, tak bude hladné až do ďalšieho jedla. Dôsledne však nesmie nič dostať. Keď trestáte dieťa fackou, dávate mu vzor. Ukazujete mu, že je správne, že sa ľudia bijú. Dieťa má poslúchnuť preto, že príde trest, nie preto, že raní," povedala v jednom z rozhovorov Prekopová, ktorej prednášky sú na celom svete vždy do posledného miesta zaplnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
