Podieľal sa i na vzniku ďalšieho, tentoraz európskeho rekordu, keď 2001 detí kreslilo na chodník. V mysli mu už skrsli ďalšie nápady.
KOŠICE. Vladimír Micenko sa ako jediný na Slovensku už 20 rokov živí výrobou školských potrieb. Neváha sa však dostať za hranice každodenného stereotypu, za čo vďačí svojim originálnym nápadom.
"Všetky najlepšie nápady vznikli pri pive. Máme taký debatný krúžok členov Klubu rekordov v Košiciach, kde sa varila myšlienka za myšlienkou," smial sa Micenko, ktorý je v súčasnosti prezidentom klubu.
"Mojou inšpiráciou bol Juraj Barbarič, známy rekordér, od ktorého som získal cenné informácie. Poradil mi kontakty a ako sa čo má robiť."
Pätnásťmetrová krieda
Jedného dňa v roku 2000 ho napadlo, že urobí najväčšiu školskú kriedu na svete. "Nedarilo sa nám vtedy, vyšlo to až na druhý pokus. Mal som aj trému, predtým sme cvičili za mestom. Dosiahli sme len necelých osem metrov, lebo fúkal vietor. Problém bol aj v tom, že tekutý materiál za päť minút stuhne, musíte to robiť rýchle," vysvetľoval Micenko.
Nakoniec sa mu za pomoci dvoch parťákov podarilo priamo pred divákmi vytvoriť 15,62 metrov dlhú kriedu s priemerom 18 milimetrov. Na jej výrobu musel objednať špeciálne 20-metrové kalibrované črievko až z ďalekej Argentíny.
Surovinu zvláštne neupravoval, použil vo vode rozmiešaný mletý nerast s tužidlom, ktorý na naklonenej rovine liali do črievka. Z rovnakej zmesi robia i klasické kriedy požívané v školách pri vyučovaní.
Tento krehký svetový unikát nechali vystavený počas vtedajších Dní mesta Košice. Neskôr ho porezali na kúsočky a nechali ľuďom ako suveníry.
2001 pokreslených metrov
Vladimír Micenko však nezaspal na vavrínoch, hneď ďalší rok vymyslel nový pokus o rekord.
"Nové milénium sme privítali veľkou akciou, tiež počas dní mesta. Mojou kriedou kreslilo na Hlavnej symbolických 2001 žiakov a študentov zo základných a stredných škôl v meste. Pokreslili 2001 metrov štvorcových. S organizáciou nám pomohlo centrum voľného času Domino," spomínal.
Detváky vtedy svojimi kresbami pokryli takmer celé obe strany cyklistického chodníka, každé sa mohlo vyšantiť na zhruba jednom metri. Spotrebovali pri tom celých šesť banánových škatúľ farebných kried, teda asi 120 vrecúšok kriedy.
Nakoniec však tento rekord za Guinnessov uznaný nebol, keďže v Spojených štátoch amerických už vytvorili dlhšiu kresbu a každý rok svoj vlastný rekord vylepšujú. Prekonať ich je preto takmer nemožné. Výsledok snaženia malých Košičanov však nevyšiel nazmar, stal sa európskym rekordom.
Dvojmetrová špongia
Ďalší nápad skrsol v hlave Micenka o štyri roky nato, v r. 2005. Rozhodol sa, že vyrobí najväčšiu špongiu.
"Dodávateľská firma mi vyšla v ústrety a priniesla mi veľký polotovar z určitého druhu molitanu, aký sa používa pri školských špongiách. Na rezačke sme to potom museli z každej strany opracovať, špeciálnu technológiu som vymýšľať nemusel," povedal Micenko.
Obria huba mala rozmery 2 x 1,80 x 1 meter. I keď jej výroba bola pomerne jednoduchá, horšie to bolo s manipuláciou.
"Nepolámala sa síce, bola pevná a mäkká. Musel som ju naložiť na prívesný vozík. Keď som špongiu doniesol do školy, neprešla cez dvere. Tak sme ju museli dať do telocvične. Detiská s tým šantili po školách, čo stvárali, to bolo úplné čudo," zabával sa rekordér ešte teraz.
Rekordný kúsok bol vystavený na viacerých miestach, nakoniec ho nechal porezať. Vyšlo z nej až 4 600 bežných špongií, ktoré nakoniec poslúžili svojmu pôvodnému účelu.
25-metrová tabuľa
Do zbierky obrovských školských potrieb sa Micenko len nedávno, v r. 2009, rozhodol zaradiť i školskú tabuľu. Zhmotnenie tohto nápadu sa mu však najprv zdalo takmer nereálne.
"Veľa som rozmýšľal, ako to urobiť. Bežná tabuľa s plochou 4 metre štvorcové je vyrobená z plechu, dreva a umelej hmoty. Veľká s 25 metrami by bola príliš nákladná. Nakoniec som to vymyslel tak, že sme použili plachtu na kamióny, ktorú sme trikrát premaľovali tabuľovou farbou," vysvetlil.
Plachtovú megatabuľu zavesil vonku v jednom podniku v obci Chrastné, kde sa stala miestnou atrakciou. Chrastňania sa z nej tešili celé prázdniny, chodili ju vraj obdivovať i s návštevami. Každý, kto prišiel, musel niečo napísať, na najvyššie miesta sa dalo dostať len s pomocou rebríka. Tabuľa však nakoniec na smetisku neskončila
. "Mám ju odloženú a pripravenú na prezentáciu. Chcem ju odniesť do Pelhřimova, mesta rekordov, tak ako všetky veci," povedal Micenko.
Ďalšie plány
Na záver prezradil, že má už nové rekordérske plány, podrobnosti zatiaľ necháva pod rúškom tajomstva. "Budem mať okrúhle narodeniny, svetový rekord nemám v pláne a ani to nebude súvisieť so školskými potrebami. Vždy poteší, keď človek dosiahne nejaký rekord. Aj ľudia to majú radi, vždy sa prídu pozrieť na zaujímavosti."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
