Korzár logo Korzár
Pondelok, 23. máj, 2022 | Meniny má Želmíra

Do pôsobnosti Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach patrilo osem žúp

V roku 1 650 bola v Marseilles vo Francúzsku založená prvá obchodná a priemyselná komora (OPK) a Francúzsko sa stalo jej materskou krajinou.

Vznik OPK súvisel s rozvojom nových foriem hospodárstva s kapitalistickým podnikaním a s usmerňovaním hospodárskeho života z jedného centra. Postupne vznikali OPK v Nemecku a v iných krajinách. V Rakúsko-Uhorsku v roku 1850.

Obchodné a priemyselné komory jestvujú doposiaľ a v polovici decembra roku 2010 si pripomenulo 160. výročie vzniku tejto inštitúcie aj Slovensko, na ktorého terajšom území boli v bývalom Uhorsku založené spočiatku dve centrá OPK - v Bratislave a v Košiciach, tretie v roku 1890 v Banskej Bystrici.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Zákony o OPK

V bývalej monarchii bolo ríšskym zákonom č. 122 zo 6. marca 1850 založených šesťdesiat OPK, z nich v Uhorsku sedemnásť. Počas Bachovho absolutizmu mali OPK politický charakter, ale aj napriek tomu sa OPK snažilo obhajovať záujmy svojich členov vo vzťahu k vláde, ktorá mala podľa zákona s OPK spolupracovať. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 považovala časť vplyvných maďarských hospodárskych kruhov existenciu OPK za zbytočnú a navrhli vláde zrušenie tejto inštitúcie. Lenže OPK žiadala od vlády novú zákonnú úpravu svojho postavenia, čo sa aj stalo. Parlament schválil 27. apríla 1868 novelizáciu zákona o OPK a panovník ju potvrdil ako zákon č. 6/1868. Činnosť OPK bola upravená zákonom aj v druhej časti monarchie, v Rakúsku. Tieto zákony sa nezmenili a zostali v platnosti až do konca roku 1918.

Po novelizácii zákona sa v košickej OPK uskutočnili v roku 1869 voľby. Predsedom sa stal Ing. Ján Müller, podnikateľ v baníctve a hutníctve, známy v Uhorsku ako odborník na zriaďovanie a rekonštrukciu priemyselných, najmä hutníckych a strojárskych podnikov. Bol majiteľom strojárne a zlievarne na vtedajšej Prešovskej ceste v Košiciach. Staronovým podpredsedom sa stal Ignác Ungár, člen rozvetvenej podnikateľskej rodiny, ktorá založila v Košiciach liehovar, prvú výrobňu droždia a kukuričnej krupice v Uhorsku. Výrobňu škrobu a lepidla aj Prvý košický parný mlyn založil Ignác s bratom Samuelom.

SkryťVypnúť reklamu

Široká pôsobnosť

Obvody dvoch obchodných a priemyselných komôr v Bratislave a v Košiciach prakticky pokrývali celé územie Slovenska. V roku 1876 po vydaní zákona o administratívnom rozdelení Uhorska sa rozšírila pôsobnosť košickej OPK. Patrilo do nej okrem mesta Košice osem žúp: Abovská, Turnianska, Zemplínska, Šarišská, Užská, Spiš, Gemer, Liptov. V roku 1880 zriadili novú OPK v Miskolci a z obvodu košickej OPK k nej pripojili Gemerskú župu.

Cieľom OPK bolo vytváranie podmienok pre podnikanie v každom odvetví, no jej význam nebol iba ekonomický, ale aj celospoločenský, kultúrno-vzdelanostný a v neposlednom rade aj politický. V rámci politickej činnosti sa zameriavala na riešenie hospodársko-politických problémov v podmienkach žúp, najmä v poľnohospodárstve.
Spočiatku sa do OPK členovia nehrnuli, časom zistili jej užitočnosť v obchodných, živnostenských a priemyselných veciach. V roku 1880 mala košická OPK podľa miestnej tlače 205 svojich voličov spomedzi obchodníkov a 573 z radov remeselníkov.
OPK mali priemyselnú, obchodnú a živnostenskú sekciu, podliehali ministerstvu obchodu a priemyslu, od roku 1889 ministerstvu obchodu. Minister mal neobmedzené právo robiť opatrenia v zložení a správe komôr a mohol ju aj rozpustiť. V rokoch 1919 po rozpade monarchie a 1938 boli OPK rozpustené a dočasne riadené správnymi komisiami.

SkryťVypnúť reklamu

Na čo sa OPK sústreďovala

Po vzniku OPK v Košiciach sa táto okrem množstva rozmanitej činnosti v hospodárskej politike OPK sústreďovala na dve sekcie - obchodnú a remeselnícku a spolupracovala s poľnohospodárskymi spolkami. Dávala odborné vyjadrenia k návrhom zákonov, k rôznym ekonomickým problémom na vyžiadanie ministerstva, vypracovávala správy o stave hospodárstva v oblasti svojho pôsobenia, presadzovala dobré meno tunajších podnikateľov a ich výrobky v celom Uhorsku aj v zahraničí.

Košická OPK bojovala proti zahlcovaniu trhu našich miest lacnými zahraničnými priemyselnými výrobkami. Týmto javom sa zaoberali i verejní činitelia v Uhorsku, čo podnietilo aj politikov k vzniku Spolku na ochranu uhorského priemyslu. Tento si predsavzal propagovať domáce výrobky rôznymi formami a prostriedkami. OPK v spolupráci so Spolkom začala pripravovať krajinské hospodárske výstavy v Pešti, kde vystavovali svoje výrobky aj košickí remeselníci a priemyselníci, za ktoré získali zlaté aj strieborné medaily. Po tomto úspechu organizovala košická OPK výstavy vo východoslovenských mestách, spojené s odbornými prednáškami.
O činnosti košickej OPK sa dozvedáme z tematickej bibliografie Hospodársky život v Košiciach v rokoch 1848 - 1918 (Štátna vedecká knižnica v Košiciach, 1984) i z regionálnej aj miestnej tlače, kde boli pravidelne uverejňované správy o jej činnosti. V roku 1897 poslala OPK všetkým hornouhorským župám obežník o vypovedaní poľských podomových obchodníkov z Haliče. Podľa neho kým ministerstvo nevydá štatút o podomovom obchodovaní, mali ho mestá regulovať aj u peštianskych agentov a obchodníkov. V Košiciach obmedzili predaj zahraničného a rakúskeho lacného tovaru, ktorý hoci nekvalitný, vytláčal domácu produkciu.

Štipendiá remeselníkom

Podľa OPK v Košiciach bolo dôležité, aby si remeselníci zvyšovali vzdelanie a odbornosť aj v zahraničí, praxou v podnikoch, kde uplatňovali moderné postupy na rozdiel od zastaraných v Uhorsku. Pripisovala význam aj návštevám hospodárskych výstav remeselníkmi. V roku 1900 sa tieto plány po prvýkrát zrealizovali. Boli vypísané štipendiá po 400 korún pre mladých remeselníkov - stolárov, maliarov a zámočníkov, ktorí by v rámci študijnej cesty navštívili aj Svetovú výstavu v Paríži. Na nej vystavovali aj košickí podnikatelia. Dvanásť mladých remeselníkov, členov spolku, ktorý ich združoval, využilo toto štipendium a po ich návrate z Paríža OPK usporiadala besedy so svojimi členmi, ktorých informovali o svojich poznatkoch aj o dobrom ohlase košických výrobkov na výstave.

Po tejto besede začali viacerí výrobcovia z východného Slovenska posielať exponáty svojej produkcie na medzinárodné výstavy, kde sa nestalo, aby po celé roky neboli ocenené.

Nová náplň činnosti

Od roku 1922 už v mladej ČSR dostali OPK nový charakter aj náplň. Bola zriadená Ústredňa československých obchodných komôr ako ich koordinačný orgán. OPK sa stali jednou z významných inštitúcií v prospech záujmov podnikateľov v obchode a priemysle. Boli poradným orgánom štátneho aparátu pri návrhoch týkajúcich sa obchodných, priemyselných a živnostenských záležitostí. Viedli živnostenské a daňové katastre, starali sa o sprostredkovanie medzinárodných stykov, propagovali v zahraničí československý tovar, spolupôsobili pri usporadúvaní výstav a veľtrhov, podporovali rast odborného a učňovského školstva. Od roku 1939 OPK už túto činnosť v Košiciach nevyvíjala, pretože sa musela po Mníchove premiestniť do Prešova.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  2. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  3. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  4. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  5. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  6. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  1. Príďte si vychutnať výstavu ilustrácií pre deti
  2. Liptovský Mikuláš: V našom meste pes neskapal
  3. LAMINA PREŠOV pokrýva strechy a fasády už 33 rokov
  4. Prečo potrebujeme udržateľné riešenia v oblasti mobility?
  5. Gestačný diabetes mellitus
  6. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami
  7. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž
  8. Do finále McDonald´s Cupu sa prebojovalo mužstvo z Víťaza
  1. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 6 733
  2. Stovky hodín výcviku. Stať sa gondolierom je zaslúžená prestíž 4 811
  3. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 3 831
  4. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 2 198
  5. Vydavateľstvo Petit Press so štyrmi Novinárskymi cenami 2 143
  6. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im 1 503
  7. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 388
  8. McDonald´s Cup pozná víťazný tím z Košického kraja 1 015

Blogy SME

  1. Dana Janebová: Modlitba do nádoby
  2. Jozef Sitko: Vedieť odísť z verejnej funkcie je už fikcia
  3. Michal Pavlík: Ako ovplyvní vysoká miera inflácie a následné zvyšovanie úrokových sadzieb náš život?
  4. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  5. Otilia Horrocks: Nulová daň na dámske hygienické sanitárne vložky a tampóny.
  6. Adam Sedláček: Únava a stres z odpočinku.
  7. Anna Miľanová: Záchvevy kvetov Jari 1,2... 2022
  8. Matúš Lazúr: Viac matematiky na vás, nie ďalšiu hodinu skákania cez kozu
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 285
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 9 119
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 8 679
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 779
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 764
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 352
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 039
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 095
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  7. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  8. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Dana Janebová: Modlitba do nádoby
  2. Jozef Sitko: Vedieť odísť z verejnej funkcie je už fikcia
  3. Michal Pavlík: Ako ovplyvní vysoká miera inflácie a následné zvyšovanie úrokových sadzieb náš život?
  4. Eva Gallova: Puškina ženy milovali
  5. Otilia Horrocks: Nulová daň na dámske hygienické sanitárne vložky a tampóny.
  6. Adam Sedláček: Únava a stres z odpočinku.
  7. Anna Miľanová: Záchvevy kvetov Jari 1,2... 2022
  8. Matúš Lazúr: Viac matematiky na vás, nie ďalšiu hodinu skákania cez kozu
  1. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 11 285
  2. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 9 119
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 8 679
  4. Ján Valchár: Odvaha plukovníka Chodarjonoka alebo ako to nie je o odvahe 5 779
  5. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 3 764
  6. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 3 352
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 039
  8. Jana Melišová: G.Bush označil inváziu do Iraku za „neoprávnenú a brutálnu", než sa opravil, že mal na mysli ruskú inváziu na Ukrajinu 2 095
  1. Jiří Ščobák: Bude nový II. pilier lepší? Dožijeme sa exodu z dlhopisových fondov?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 39. - Arktída - Letecká expedícia Amundsena s Ellsworthom na severný pól -1925
  3. Jiří Ščobák: Víte, co je Gerasimova doktrína?
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  5. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  6. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  7. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  8. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu