Vznik OPK súvisel s rozvojom nových foriem hospodárstva s kapitalistickým podnikaním a s usmerňovaním hospodárskeho života z jedného centra. Postupne vznikali OPK v Nemecku a v iných krajinách. V Rakúsko-Uhorsku v roku 1850.
Obchodné a priemyselné komory jestvujú doposiaľ a v polovici decembra roku 2010 si pripomenulo 160. výročie vzniku tejto inštitúcie aj Slovensko, na ktorého terajšom území boli v bývalom Uhorsku založené spočiatku dve centrá OPK - v Bratislave a v Košiciach, tretie v roku 1890 v Banskej Bystrici.
Zákony o OPK
V bývalej monarchii bolo ríšskym zákonom č. 122 zo 6. marca 1850 založených šesťdesiat OPK, z nich v Uhorsku sedemnásť. Počas Bachovho absolutizmu mali OPK politický charakter, ale aj napriek tomu sa OPK snažilo obhajovať záujmy svojich členov vo vzťahu k vláde, ktorá mala podľa zákona s OPK spolupracovať. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 považovala časť vplyvných maďarských hospodárskych kruhov existenciu OPK za zbytočnú a navrhli vláde zrušenie tejto inštitúcie. Lenže OPK žiadala od vlády novú zákonnú úpravu svojho postavenia, čo sa aj stalo. Parlament schválil 27. apríla 1868 novelizáciu zákona o OPK a panovník ju potvrdil ako zákon č. 6/1868. Činnosť OPK bola upravená zákonom aj v druhej časti monarchie, v Rakúsku. Tieto zákony sa nezmenili a zostali v platnosti až do konca roku 1918.
Po novelizácii zákona sa v košickej OPK uskutočnili v roku 1869 voľby. Predsedom sa stal Ing. Ján Müller, podnikateľ v baníctve a hutníctve, známy v Uhorsku ako odborník na zriaďovanie a rekonštrukciu priemyselných, najmä hutníckych a strojárskych podnikov. Bol majiteľom strojárne a zlievarne na vtedajšej Prešovskej ceste v Košiciach. Staronovým podpredsedom sa stal Ignác Ungár, člen rozvetvenej podnikateľskej rodiny, ktorá založila v Košiciach liehovar, prvú výrobňu droždia a kukuričnej krupice v Uhorsku. Výrobňu škrobu a lepidla aj Prvý košický parný mlyn založil Ignác s bratom Samuelom.
Široká pôsobnosť
Obvody dvoch obchodných a priemyselných komôr v Bratislave a v Košiciach prakticky pokrývali celé územie Slovenska. V roku 1876 po vydaní zákona o administratívnom rozdelení Uhorska sa rozšírila pôsobnosť košickej OPK. Patrilo do nej okrem mesta Košice osem žúp: Abovská, Turnianska, Zemplínska, Šarišská, Užská, Spiš, Gemer, Liptov. V roku 1880 zriadili novú OPK v Miskolci a z obvodu košickej OPK k nej pripojili Gemerskú župu.
Cieľom OPK bolo vytváranie podmienok pre podnikanie v každom odvetví, no jej význam nebol iba ekonomický, ale aj celospoločenský, kultúrno-vzdelanostný a v neposlednom rade aj politický. V rámci politickej činnosti sa zameriavala na riešenie hospodársko-politických problémov v podmienkach žúp, najmä v poľnohospodárstve.
Spočiatku sa do OPK členovia nehrnuli, časom zistili jej užitočnosť v obchodných, živnostenských a priemyselných veciach. V roku 1880 mala košická OPK podľa miestnej tlače 205 svojich voličov spomedzi obchodníkov a 573 z radov remeselníkov.
OPK mali priemyselnú, obchodnú a živnostenskú sekciu, podliehali ministerstvu obchodu a priemyslu, od roku 1889 ministerstvu obchodu. Minister mal neobmedzené právo robiť opatrenia v zložení a správe komôr a mohol ju aj rozpustiť. V rokoch 1919 po rozpade monarchie a 1938 boli OPK rozpustené a dočasne riadené správnymi komisiami.
Na čo sa OPK sústreďovala
Po vzniku OPK v Košiciach sa táto okrem množstva rozmanitej činnosti v hospodárskej politike OPK sústreďovala na dve sekcie - obchodnú a remeselnícku a spolupracovala s poľnohospodárskymi spolkami. Dávala odborné vyjadrenia k návrhom zákonov, k rôznym ekonomickým problémom na vyžiadanie ministerstva, vypracovávala správy o stave hospodárstva v oblasti svojho pôsobenia, presadzovala dobré meno tunajších podnikateľov a ich výrobky v celom Uhorsku aj v zahraničí.
Košická OPK bojovala proti zahlcovaniu trhu našich miest lacnými zahraničnými priemyselnými výrobkami. Týmto javom sa zaoberali i verejní činitelia v Uhorsku, čo podnietilo aj politikov k vzniku Spolku na ochranu uhorského priemyslu. Tento si predsavzal propagovať domáce výrobky rôznymi formami a prostriedkami. OPK v spolupráci so Spolkom začala pripravovať krajinské hospodárske výstavy v Pešti, kde vystavovali svoje výrobky aj košickí remeselníci a priemyselníci, za ktoré získali zlaté aj strieborné medaily. Po tomto úspechu organizovala košická OPK výstavy vo východoslovenských mestách, spojené s odbornými prednáškami.
O činnosti košickej OPK sa dozvedáme z tematickej bibliografie Hospodársky život v Košiciach v rokoch 1848 - 1918 (Štátna vedecká knižnica v Košiciach, 1984) i z regionálnej aj miestnej tlače, kde boli pravidelne uverejňované správy o jej činnosti. V roku 1897 poslala OPK všetkým hornouhorským župám obežník o vypovedaní poľských podomových obchodníkov z Haliče. Podľa neho kým ministerstvo nevydá štatút o podomovom obchodovaní, mali ho mestá regulovať aj u peštianskych agentov a obchodníkov. V Košiciach obmedzili predaj zahraničného a rakúskeho lacného tovaru, ktorý hoci nekvalitný, vytláčal domácu produkciu.
Štipendiá remeselníkom
Podľa OPK v Košiciach bolo dôležité, aby si remeselníci zvyšovali vzdelanie a odbornosť aj v zahraničí, praxou v podnikoch, kde uplatňovali moderné postupy na rozdiel od zastaraných v Uhorsku. Pripisovala význam aj návštevám hospodárskych výstav remeselníkmi. V roku 1900 sa tieto plány po prvýkrát zrealizovali. Boli vypísané štipendiá po 400 korún pre mladých remeselníkov - stolárov, maliarov a zámočníkov, ktorí by v rámci študijnej cesty navštívili aj Svetovú výstavu v Paríži. Na nej vystavovali aj košickí podnikatelia. Dvanásť mladých remeselníkov, členov spolku, ktorý ich združoval, využilo toto štipendium a po ich návrate z Paríža OPK usporiadala besedy so svojimi členmi, ktorých informovali o svojich poznatkoch aj o dobrom ohlase košických výrobkov na výstave.
Po tejto besede začali viacerí výrobcovia z východného Slovenska posielať exponáty svojej produkcie na medzinárodné výstavy, kde sa nestalo, aby po celé roky neboli ocenené.
Nová náplň činnosti
Od roku 1922 už v mladej ČSR dostali OPK nový charakter aj náplň. Bola zriadená Ústredňa československých obchodných komôr ako ich koordinačný orgán. OPK sa stali jednou z významných inštitúcií v prospech záujmov podnikateľov v obchode a priemysle. Boli poradným orgánom štátneho aparátu pri návrhoch týkajúcich sa obchodných, priemyselných a živnostenských záležitostí. Viedli živnostenské a daňové katastre, starali sa o sprostredkovanie medzinárodných stykov, propagovali v zahraničí československý tovar, spolupôsobili pri usporadúvaní výstav a veľtrhov, podporovali rast odborného a učňovského školstva. Od roku 1939 OPK už túto činnosť v Košiciach nevyvíjala, pretože sa musela po Mníchove premiestniť do Prešova.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
