Korzár logo Korzár
Piatok, 7. máj, 2021 | Meniny má MonikaKrížovkyKrížovky
VZNIKLA PRED 160 ROKMI, ABY USMERŇOVALA HOSPODÁRSKY ŽIVOT

Do pôsobnosti Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach patrilo osem žúp

V roku 1 650 bola v Marseilles vo Francúzsku založená prvá obchodná a priemyselná komora (OPK) a Francúzsko sa stalo jej materskou krajinou.

Vznik OPK súvisel s rozvojom nových foriem hospodárstva s kapitalistickým podnikaním a s usmerňovaním hospodárskeho života z jedného centra. Postupne vznikali OPK v Nemecku a v iných krajinách. V Rakúsko-Uhorsku v roku 1850.

Obchodné a priemyselné komory jestvujú doposiaľ a v polovici decembra roku 2010 si pripomenulo 160. výročie vzniku tejto inštitúcie aj Slovensko, na ktorého terajšom území boli v bývalom Uhorsku založené spočiatku dve centrá OPK - v Bratislave a v Košiciach, tretie v roku 1890 v Banskej Bystrici.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Skryť Vypnúť reklamu

Zákony o OPK

V bývalej monarchii bolo ríšskym zákonom č. 122 zo 6. marca 1850 založených šesťdesiat OPK, z nich v Uhorsku sedemnásť. Počas Bachovho absolutizmu mali OPK politický charakter, ale aj napriek tomu sa OPK snažilo obhajovať záujmy svojich členov vo vzťahu k vláde, ktorá mala podľa zákona s OPK spolupracovať. Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní v roku 1867 považovala časť vplyvných maďarských hospodárskych kruhov existenciu OPK za zbytočnú a navrhli vláde zrušenie tejto inštitúcie. Lenže OPK žiadala od vlády novú zákonnú úpravu svojho postavenia, čo sa aj stalo. Parlament schválil 27. apríla 1868 novelizáciu zákona o OPK a panovník ju potvrdil ako zákon č. 6/1868. Činnosť OPK bola upravená zákonom aj v druhej časti monarchie, v Rakúsku. Tieto zákony sa nezmenili a zostali v platnosti až do konca roku 1918.

Po novelizácii zákona sa v košickej OPK uskutočnili v roku 1869 voľby. Predsedom sa stal Ing. Ján Müller, podnikateľ v baníctve a hutníctve, známy v Uhorsku ako odborník na zriaďovanie a rekonštrukciu priemyselných, najmä hutníckych a strojárskych podnikov. Bol majiteľom strojárne a zlievarne na vtedajšej Prešovskej ceste v Košiciach. Staronovým podpredsedom sa stal Ignác Ungár, člen rozvetvenej podnikateľskej rodiny, ktorá založila v Košiciach liehovar, prvú výrobňu droždia a kukuričnej krupice v Uhorsku. Výrobňu škrobu a lepidla aj Prvý košický parný mlyn založil Ignác s bratom Samuelom.

Skryť Vypnúť reklamu

Široká pôsobnosť

Obvody dvoch obchodných a priemyselných komôr v Bratislave a v Košiciach prakticky pokrývali celé územie Slovenska. V roku 1876 po vydaní zákona o administratívnom rozdelení Uhorska sa rozšírila pôsobnosť košickej OPK. Patrilo do nej okrem mesta Košice osem žúp: Abovská, Turnianska, Zemplínska, Šarišská, Užská, Spiš, Gemer, Liptov. V roku 1880 zriadili novú OPK v Miskolci a z obvodu košickej OPK k nej pripojili Gemerskú župu.

Cieľom OPK bolo vytváranie podmienok pre podnikanie v každom odvetví, no jej význam nebol iba ekonomický, ale aj celospoločenský, kultúrno-vzdelanostný a v neposlednom rade aj politický. V rámci politickej činnosti sa zameriavala na riešenie hospodársko-politických problémov v podmienkach žúp, najmä v poľnohospodárstve.
Spočiatku sa do OPK členovia nehrnuli, časom zistili jej užitočnosť v obchodných, živnostenských a priemyselných veciach. V roku 1880 mala košická OPK podľa miestnej tlače 205 svojich voličov spomedzi obchodníkov a 573 z radov remeselníkov.
OPK mali priemyselnú, obchodnú a živnostenskú sekciu, podliehali ministerstvu obchodu a priemyslu, od roku 1889 ministerstvu obchodu. Minister mal neobmedzené právo robiť opatrenia v zložení a správe komôr a mohol ju aj rozpustiť. V rokoch 1919 po rozpade monarchie a 1938 boli OPK rozpustené a dočasne riadené správnymi komisiami.

Skryť Vypnúť reklamu

Na čo sa OPK sústreďovala

Po vzniku OPK v Košiciach sa táto okrem množstva rozmanitej činnosti v hospodárskej politike OPK sústreďovala na dve sekcie - obchodnú a remeselnícku a spolupracovala s poľnohospodárskymi spolkami. Dávala odborné vyjadrenia k návrhom zákonov, k rôznym ekonomickým problémom na vyžiadanie ministerstva, vypracovávala správy o stave hospodárstva v oblasti svojho pôsobenia, presadzovala dobré meno tunajších podnikateľov a ich výrobky v celom Uhorsku aj v zahraničí.

Košická OPK bojovala proti zahlcovaniu trhu našich miest lacnými zahraničnými priemyselnými výrobkami. Týmto javom sa zaoberali i verejní činitelia v Uhorsku, čo podnietilo aj politikov k vzniku Spolku na ochranu uhorského priemyslu. Tento si predsavzal propagovať domáce výrobky rôznymi formami a prostriedkami. OPK v spolupráci so Spolkom začala pripravovať krajinské hospodárske výstavy v Pešti, kde vystavovali svoje výrobky aj košickí remeselníci a priemyselníci, za ktoré získali zlaté aj strieborné medaily. Po tomto úspechu organizovala košická OPK výstavy vo východoslovenských mestách, spojené s odbornými prednáškami.
O činnosti košickej OPK sa dozvedáme z tematickej bibliografie Hospodársky život v Košiciach v rokoch 1848 - 1918 (Štátna vedecká knižnica v Košiciach, 1984) i z regionálnej aj miestnej tlače, kde boli pravidelne uverejňované správy o jej činnosti. V roku 1897 poslala OPK všetkým hornouhorským župám obežník o vypovedaní poľských podomových obchodníkov z Haliče. Podľa neho kým ministerstvo nevydá štatút o podomovom obchodovaní, mali ho mestá regulovať aj u peštianskych agentov a obchodníkov. V Košiciach obmedzili predaj zahraničného a rakúskeho lacného tovaru, ktorý hoci nekvalitný, vytláčal domácu produkciu.

Štipendiá remeselníkom

Podľa OPK v Košiciach bolo dôležité, aby si remeselníci zvyšovali vzdelanie a odbornosť aj v zahraničí, praxou v podnikoch, kde uplatňovali moderné postupy na rozdiel od zastaraných v Uhorsku. Pripisovala význam aj návštevám hospodárskych výstav remeselníkmi. V roku 1900 sa tieto plány po prvýkrát zrealizovali. Boli vypísané štipendiá po 400 korún pre mladých remeselníkov - stolárov, maliarov a zámočníkov, ktorí by v rámci študijnej cesty navštívili aj Svetovú výstavu v Paríži. Na nej vystavovali aj košickí podnikatelia. Dvanásť mladých remeselníkov, členov spolku, ktorý ich združoval, využilo toto štipendium a po ich návrate z Paríža OPK usporiadala besedy so svojimi členmi, ktorých informovali o svojich poznatkoch aj o dobrom ohlase košických výrobkov na výstave.

Po tejto besede začali viacerí výrobcovia z východného Slovenska posielať exponáty svojej produkcie na medzinárodné výstavy, kde sa nestalo, aby po celé roky neboli ocenené.

Nová náplň činnosti

Od roku 1922 už v mladej ČSR dostali OPK nový charakter aj náplň. Bola zriadená Ústredňa československých obchodných komôr ako ich koordinačný orgán. OPK sa stali jednou z významných inštitúcií v prospech záujmov podnikateľov v obchode a priemysle. Boli poradným orgánom štátneho aparátu pri návrhoch týkajúcich sa obchodných, priemyselných a živnostenských záležitostí. Viedli živnostenské a daňové katastre, starali sa o sprostredkovanie medzinárodných stykov, propagovali v zahraničí československý tovar, spolupôsobili pri usporadúvaní výstav a veľtrhov, podporovali rast odborného a učňovského školstva. Od roku 1939 OPK už túto činnosť v Košiciach nevyvíjala, pretože sa musela po Mníchove premiestniť do Prešova.

Najčítanejšie na Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príbehy investorov: Na čo si dávať pozor?
  2. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  3. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  4. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  6. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  7. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  8. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  9. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  10. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť
  1. Najkrajší darček? Nielen maminy poteší večer plný dobrej hudby
  2. SME.sk prináša nové Prémiové predplatné
  3. Televízory budúcnosti: Keď sa skĺbi umenie so sci-fi
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú?
  5. Boj Grékov za slobodu prebudil solidaritu v celej Európe
  6. Tatra banka ako prvá banka na Slovensku vydala zelené dlhopisy
  7. SME Elektromobilita: Ako nabíjať? Aký majú dojazd?
  8. O pro-agingu so Soňou Müllerovou, Deň matiek a ekošpeciál
  9. Ako zabezpečiť vhodné podmienky na dôstojnú prácu?
  10. Moderná drevostavba s vlastným rukopisom
  1. Zaočkovaní dostávajú pivo zdarma alebo 350 eur 58 017
  2. Ste finančný guru? Otestujte sa a investujte s mobilom 18 579
  3. Deti sa počas pandémie vrátili dozadu, hovorí pedagogička 14 934
  4. Prečo držia Slováci peniaze na účtoch, keď im nezarábajú? 12 670
  5. Máte 30 a začínate investovať? Týchto 6 vecí potrebujete vedieť 8 069
  6. Minerálky pod lupou. Kedy nám škodia a kedy prospievajú? 8 064
  7. Zaujímavé príležitosti po kríze. Analytici radia, kam investovať 7 889
  8. Čo ľuďom chýba počas práce z domu najviac? Káva to nie je 7 316
  9. Tipy od delegátky: Egypt má veľa turistami neobjavených miest 7 159
  10. Investuje od dvanástich. Najväčší rast dosiahol o 1 600 percent 7 082
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

A ako sa predraží prenájom či predaj bytu? Pozrite si prepočty.

9 h

Väzba nenahrádza trest. Má byť humánna.

7 h

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop