Informácia sama osebe nepredstavuje žiadnu pridanú hodnotu k realite, keďže primát so stabilným skóre okolo 70-percentnej dôvery v Brusel a jeho inštitúcie si držíme už roky. Dôvod na zamyslenie však predsa dáva tá uplynulá sezóna, ktorá vniesla do verejného diškurzu o EÚ veľmi markantný obrat. Prvýkrát, čo existujeme v únii (či predtým aj mimo), sa nielenže presadil, ale získal prevahu vo vzťahu k nej nieže kritický, ale až populistický obsah a akcent diskusie. Však si pamätáme, čo sa dialo v súvislosti s gréckou aférou a „záchranou eura", s ktorým sme sa väčšinovo odmietli „solidarizovať" a odporúčali bankroty od Atén až k Dublinu. Napokon, dodnes sme z toho nevyliezli a vážna obava je, že dlhšia časť príbehu stojí ešte pred nami.
Jeden by očakával, že ak už o to prvenstvo v zamilovanosti do europolitikov a euroúradníkov neprídeme, tak aspoň tá percentáž o niečo poklesne. Ale nič, pozíciu držíme. Čím to je? Ak zažehnáme podozrenie, ktoré sa s naším presvedčením nezlučuje, teda že v kreatívnej tvorbe cifier sa ten Eurobarometer zase až tak od gréckej či, hm, hm, slovenskej štatistiky neodlišuje, tak zostáva len vysvetlenie, že „euroval" pozitívneho euromyslenia na Slovensku je taký hrubý a mnohovrstvový, že ani krik o bankrotoch, dlhoch a prežieraní sa nezodpovedných neprenikol „dole" dostatočne razantne.
Tých 70 percent je odrazom skutočnosti, že kritická a hlboká debata o EÚ sa neviedla na Slovensku nikdy. Ideu stotožnenia integrácie (akejkoľvek) so spoločenským pokrokom si plošne osvojili tzv. elity a v prostredí stádového súhlasu doslova prehučali sporadické opačné názory. Tie neboli cenzurované, len v polohe neviditeľnej menšiny, ktorá nedokázala odolávať mýtotvorbe, že z Bruselu prichádza civilizácia, hoci tam sedia častokrát ešte zavrhnutiahodnejšie figúry než tu doma.
Len tak sa mohlo stať, že Európskemu parlamentu, ktorý má za sebou minimálne toľko škandálov, ako NR SR, tu verí 76 percent ľudí, čo je abnormálna, rozumu sa vymykajúca cifra. A Európskej komisii, zlobovanej viac ako akákoľvek politická vláda, 66 percent. Kde boli tí všetci noví euroskeptici, keď sme napochodovali do ERM II pod heslami, že od samotného členstva v eurozóne sa zvýši HDP o jedno percento? V tej eurozóne, ktorá už vtedy, roku 2005, bola najpomalšie sa rozvíjajúcim regiónom na planéte... Nevedomosťou, dezorientáciou platíme daň trebárs aj z toho, že lídrom skepsy na Slovensku je dnes ten minister financií, ktorý pred nomináciu viceguvernéra NBS (Barto) kedysi kládol podmienku, aby sa vzdal euroskeptických názorov...
Európska únia nie je od diabla, pre Slovensko má príslušnosť k nej viaceré výhody. Pričom množstvo negatív (ale zďaleka nie všetky), ktoré sa pripisujú Bruselu, je, po bližšej obhliadke, len export úchyliek demokratickej politiky z národnej na nadnárodnú úroveň. Toto fázové omeškanie, ktoré v náhľade na Brusel a spol. sme vývojom naakumulovali, však môže udrieť veľkou silou späť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
