Minulý štvrtok sa do dejín kozmonautiky zapísali hneď dve významné udalosti: s medzinárodnou vesmírnou stanicou ISS sa automaticky spojila prvá sériová dopravná loď ATV, nazvaná Johannes Kepler, a do vesmíru na svoj posledný vesmírny let (tiež k stanici ISS) odštartoval raketoplán Discovery.
Robonaut 2
Ide o let s označením STS-133, ktorý je unikátny aj tým, že na palube raketoplánu je okrem šiestich členov posádky po prvý raz aj tzv. humaoidný (človeku podobný) robot s názvom Robonaut 2 (v skratke R2). Veliteľom letu STS-133 je 50-ročný penzionovaný plukovník amerického vojenského letectva Steve Lindsey, ktorý predtým absolvoval už štyri vesmírne lety a vo vesmíre strávil vyše 1 203 hodín.
Z ponorky do vesmíru
Ďalšími členmi posádky sú Eric Boe, Alvin Drew, Steve Bowen (vôbec prvý astronaut, ktorý bol predtým dôstojníkom na ponorke), Michael Barratt (lekár) a Nicole Stottová. Možno spomenúť, že Bowen "zaskakuje" za Tima Kopru, ktorý sa v januári zranil pri bicyklovaní. Z označenia STS-133 vyplýva, že ide o 133. let amerických raketoplánov, pričom je to 35. let k vesmírnej stanici ISS. Je to aj posledný, 39. let raketoplánu Discovery, ktorý sa po skončení (dúfajme, že úspešnom) letu stane prvým vyradeným raketoplánom.
Tretí vyrobený raketoplán
Discovery bol po raketoplánoch Columbia a Challenger tretím vyrobeným raketoplánom. Na svoj prvý vesmírny let odštartoval tento raketoplán 30. augusta 1984. Tento raketoplán strávil do svojho posledného letu vo vesmíre temer rok (352 dní) a vykonal vyše 5 600 obletov okolo našej zemegule. Pri jednej zo svojich misií vyniesol Discovery na obežnú dráhu Hubblov vesmírny teleskop. Svoje meno dostal raketoplán podľa lodí s menom Discovery (objav), ktoré v minulosti vykonali prieskumné či objavné plavby.
Objavil Havajské ostrovy
Azda najznámejšia z nich bola loď Discovery britského cestovateľa Jamesa Cooka, ktorý počas svojej plavby v 70. rokoch 18. storočia objavil okrem iného aj Havajské ostrovy. Počas svojho posledného letu dopravil raketoplán Discovery na stanicu ISS (s ňou sa spojil v sobotu) permanentný viacúčelový modul PMM, ktorý bol konvertovaný z logistického modulu Leonardo, ďalej externú plošinu ELC4 (tá sa upevní zvonku na ISS) a rôzne kritické náhradné dielce.
Dve vesmírne vychádzky
Počas spojenia s ISS vykonajú astronauti dve vychádzky do voľného vesmíru., pri ktorých inštalujú na povrch stanice nové prvky a urobia potrebnú údržbu. Na Zem by sa raketoplán mal vrátiť v pondelok 7. marca. Ako sme už spomenuli, raketoplán Discovery doviezol na ISS aj takpovediac robotického astronauta, humanoidný robot Robonaut 2. Tento robot predstavuje najnovšiu generáciu robotov Robonaut, ktorých možno považovať za akýchsi robotických pomocníkov astronautov. S vývojom robota Robonaut prvej generácie začala vesmírna agentúra NASA v roku 1997.
Spolupráca s General Motors
Vznikol tak Robonaut 1, ktorý v roku 2006 vykonal celý rad experimentov v rôznych laboratórnych i poľných podmienkach, pričom sa potvrdila správnosť koncepcie robotického asistenta. O projekt Robonaut sa potom začal zaujímať automobilový koncern General Motors (GM), ktorý tiež vyvíjal zložité roboty. V roku 2007 podpísali NASA a GM dohodu o spoločnom vývoji, ktorej výsledkom bol Robonaut 2 (R2), predstavený vo februári 2010. Tvorcovia robota si čoskoro uvedomili jeho potenciálne možnosti využitia aj vo vesmíre, a preto sa NASA rozhodla vyslať robot R2 na stanicu ISS.
Nová "koža" a tichšie ventilátory
Kvôli tomu však musel byť robot podrobený niekoľkým úpravám. Napríklad jeho "koža" bola vymenená za inú, ktorá má lepšie protipožiarne vlastnosti. Chladiace ventilátory boli vymenené za tichšie a striedavý napájací systém bol nahradený jednosmerným (na ISS je jednosmerná sieť). Nosná konštrukcia robota je zhotovená najmä z hliníka, ocele a uhlíkových kompozitov. Robot má výšku 101 cm, v ramenách je široký 79 cm a jeho ruky majú dĺžku 81 cm. Hmotnosť robota je okolo 150 kg.
Udrží deväť kilogramov
Robonaut 2 zatiaľ nemá nohy, pretože tie sa len teraz testujú a na stanicu ISS budú vyslané neskôr. Za priezorom prilby sú umiestnené štyri kamery, ďalšia (infračervená) kamera je uložená v "ústach" robota a slúži na zisťovanie vzdialenosti k prekážkam. Každá ruka robota udrží v podmienkach zemskej gravitácie predmet s hmotnosťou 9 kg. Robot R2 obsahuje celkovo vyše 350 snímačov rôzneho typu a 38 výkonných procesorov. Svoj "rozum" má robot vo svojom bruchu, pretože to bolo jediné voľné miesto na uloženie riadiacej jednotky.
Učí sa pracovať
"Beznohý" robot bude zatiaľ upevnený na podstavec a bude sa "učiť" používať tzv. pracovnú dosku, na ktorej sú rôzne prepínače, gombíky a konektory, podobné tým, s ktorými pracujú astronauti. Pôsobnosť robota sa však podstatne rozšíri, keď už bude vystrojený nohami, pomocou ktorých bude môcť "chodiť" po stenách stanice a vykonávať bežné úlohy (napr. utieranie zábradlí a čistenie vzduchových filtrov. Po ďalšej modernizácii bude môcť robot pracovať aj vo voľnom priestore a pomáhať astronautom pri opravách stanice.
Prvenstvo Karla Čapka
Mimochodom, slovo robot vôbec po prvý raz v histórii použil v roku 1920 český spisovateľ Karel Čapek, a to vo svojej hre R.U.R (Rossum's Universal Robots). Na záver možno uviesť, že NASA plánuje už len dva lety raketoplánov: 19. apríla by mal do vesmíru odštartovať raketoplán Endeavour, 28. júna by to mal byť raketoplán Atlantis. Éra amerických raketoplánov sa tým definitívne skončí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
