Katka si dodnes spomína na jeho nočné príchody, lietanie nábytku, mamin plač a prosby.

"Uprostred noci sme sa my, deti, budili na rachot a krik, triasli sa pod perinami a načúvali, či mama ešte žije, či ju nezabil. Keď sme dospievali, tak sme ju bránili vlastným telom, keď ležala na zemi a kopal do nej. Raz v noci vytrhol celé umývadlo v kúpeľni, ktoré sa rozbilo a on sa celý dorezal. Snažila som sa mu pomôcť, ale on sa stále zaháňal a odporne mi nadával... Keď bol opitý, často mi vravel, že ma nebude biť, lebo on ma psychicky zničí tak, že sa sama zabijem. Preto som to neurobila. Veľa nocí som nespala či preplakala," hovorí o otrasných zážitkoch.

Liečiť sa nechcel

Jej otec sa nikdy nechcel liečiť. Tvrdil, že to nepotrebuje. "On si po celý ten život myslel, že to má pod kontrolou. Že môže prestať, keď bude chcieť. Ale on nechcel. Nič nemal tak rád ako alkohol. To bola jeho útecha, jeho únik aj úkryt. Nemyslím si, že by niekedy podstúpil liečenie, keď ho k tomu nedohnali krajné situácie, ktoré sa stali doteraz, manželka ani vlastné deti," hovorí Katka.

Záchytky vraj nepomôžu

Záchytné izby neuznáva. Myslí si, že toto riešenie vymysleli ľudia, ktorí nikdy nežili s alkoholikom.

"Myslíte si, že jedna pokojná noc stojí za to, čo príde po nej? Keby moja mama vtedy zavolala políciu, ktorá by ho aj odviedla, na druhý deň by jeho hnev ešte vzrástol a všetkých by nás zabil. Keď ju bil, mama často vravela, že ju môže aj zabiť, že jej už na ničom nezáleží, vtedy prestal a povedal, že najprv urobí niečo nám, deťom, aby trpela ešte viac. Často sa jej takto vyhrážal. Ktorá matka by to urobila svojim deťom a dala ho zavrieť na jednu noc, ak by si nebola istá, či tá ďalšia sa im nestane osudnou? Žiadna. Naša legislatíva ešte nenašla ani cestu k riešeniu týchto takmer denných problémov v slovenských rodinách," myslí si Katarína a dodáva, že v našej spoločnosti alkoholizmus funguje ako veľké verejné tajomstvo. Všetci to vedia, ale nikto s tým nič neurobí.

Alkohol si nevyberá vek, pohlavie ani vzdelanie

Alkohol medzi ľuďmi nerozlišuje a závislosť na ňom môže postihnúť rovnako jednoduchého človeka, ako aj ťažkého inteligenta. Svoje o tom vedia v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom (OLÚP) na Prednej Hore, kde sa v priebehu jedného roka lieči približne 800 až 1 000 závislých. Majú rôzne vzdelanie, problémy a príbehy, a tak ako sa stane, že príde pastier a pochváli sa, že už rok abstinuje, rovnako sa stáva, že doktor práv prepadne alkoholu opakovane.

Ako vysvetľuje primárka Mária Martinove, liečba v ich ústave je obvykle dobrovoľná alebo pseudodobrovoľná. "To znamená, že pacient sa príde liečiť pod tlakom rodiny či zamestnávateľa. Súd môže nariadiť takzvanú ochrannú liečbu vtedy, ak dôjde k trestnej činnosti, napríklad, krádež, lúpež, ublíženie na zdraví, preukázané psychické týranie alkoholikom, zanedbanie povinnej výživy maloletých pre alkohol. Musí byť preukázané, že na trestnej činnosti mal podiel alkohol. Je ju však potrebné opakovane nahlasovať polícii."

Vylieči sa tretina závislých na pití

Liečba v ústave na Prednej Hore trvá tri mesiace. Jej základom je psychoterapia. Úvodné dni sú venované zvládaniu adaptačných problémov, prehodnoteniu postoja závislého voči alkoholu, voči liečbe, svojmu okoliu.

Súčasťou liečby je aj motivácia, kedy sa tím kvalifikovaných terapeutov, psychológov a psychiatrov snaží pripraviť pacienta na život bez alkoholu. A toto je náročný psychoterapeutický proces, súčasťou ktorého je napríklad aj 20 hodín skupinovej psychoterapie v priebehu jediného týždňa.

Keď sa proces podarí, šťastní sú aj terapeuti. Keď nie, prichádza závislý na liečbu opakovane.

Úspešnosť liečby nezávisí od toho, či je pacient na liečení prvýkrát, alebo opakovane. "Z minulosti máme prípad, kedy závislý od alkoholu absolvoval 18-krát pobyt na psychiatriách (od pár dní, týždňov po trojmesačné liečenia), teraz už abstinuje vyše 20 rokov. Dôležité pre úspešnosť liečby je rozhodnutie a pričinenie sa závislého. Teda ak sám chce dosiahnuť zmenu - abstinenciu," hovorí M. Martinove. "V súbore vyše 200 žien nám počas sledovaných a vyhodnotených 5 rokov abstinovalo vyše 60 percent liečených, v inom súbore v prvom roku abstinencie zotrvalo v abstinencii do 30 percent. Úspešnosť liečby sa celosvetovo odhaduje na 30 percent. Asi 30 percent abstinuje dlhodobo, ďalších asi 30 percent máva recidívy a lieči sa a posledných asi 30 percent po liečbe neabstinuje."

Pripravujeme

Budúce mamičky, hľadáte dobrú pôrodnicu?

Poradíme pri výbere. Koľko stojí nadštandard a bezbolestný pôrod? Platí sa za prítomnosť otca?

v utorok 8. 3. 2011

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.