Aj keby sa naplnili najoptimistickejšie scenáre (nie sú najpravdepodobnejšie), teda, že z cirkusu v Líbyi či tranzície v Egypte vzídu demokratické vlády, budúcnosť bude písať ekonomika. Nejde o frázy, že zo slobody a demokracie sa nenajedia. Zápalnou šnúrou nepokojov a davových frustrácií však ozaj bolo zdražovanie, najmä potravín. To ale nie je lokálny defekt, spôsobený zlým vládnutím, ale globálny trend, ktorému nevidieť konca. Platia slová istého analytika, ktorý napísal, že kým všetci s napätím očakávame, že kto (aká strana) vzíde víťazne z prvých demokratických volieb napr. v Egypte, jeho meno je úplne nepodstatné, lebo tak či inak s ním zametú sociálne vzbury. Tie neustanú, lebo žiadny vládca, ani keby bol ekonomický génius, nemá na to, aby z globálnych východísk dneška a reality severoafrických ekonomík nieže zvyšoval životnú úroveň, ale ju aspoň udržal. Zaujímavý preto nebude víťaz volieb, ale až ten, kto príde za ním, pričom ten druhý už demokrat ozaj nemusí byť.
Spoločnosti, o ktorých hovoríme, majú priemerný vek 25-30 rokov, a sú nesmierne príjmovo diferencované. To je kľúčové preto, lebo darmo má napr. Líbya vďaka rope HDP na úrovni Slovenska (zhruba, čiže na hlavu dačo menej, Egypt je na tom ešte – na hlavu - zásadne horšie), obrovská je sociálna rozrôznenosť, vytváraná distribúciou zdrojov. „Argument", že výnosy prestanú chodiť na Kaddáfího (Mubarakove, bin Alího) švajčiarske účty, je o kvapke v mori, klinická v tejto kauze je totiž ohromná nezamestnanosť revoltujúcej generácie, ktorá je neriešiteľná v historicky mysliteľnom čase. Ani keby sa tam vlády ujal zbor nositeľov Nobelovej ceny za ekonomiku. Akýkoľvek „Marshallov plán" pre severnú Afriku je pri dlhoch Západu vylúčený a Líbya, Egypt, Tunisko (a ďalší kandidáti dominového efektu) nemajú ani tradíciu ekonomiky, ani infraštruktúru, ani vzdelanosť, aby mohli čo len snívať o základnej konkurencieschopnosti na globálnych trhoch v historicky dohľadnom čase. Veľa sa kritizuje, že Slovensko je „montovňa". Viete si predstaviť, že Volkswagen alebo nejaká Nokia či nedajbože Steve Jobs „outsourcuje" akúsi výrobu do Líbye!!??
Z titulu rýchlo nenaplnených očakávaní pochovávali svoje prvé „tranzičné" garnitúry aj východoeurópske revolúcie. A to za výrazne priaznivejších globálnych podmienok, pri neporovnateľne lepších potenciáloch rastu a stokrát menej výbušnej demografickej štruktúry obyvateľstva. Táto arabská verzia obsahuje v sebe všetky riziká a žiadne prvky, ktoré by zmierňovali negatívnu prognózu. Celá imigračná politika Európskej únie bola postavená na strategickom, hm, hm, spojenectve so severoafrickými diktátormi. Teraz je v povetrí. Pozrite na Berlusconiho, ako sa klepe od hrôzy... „Exodus biblických rozmerov" (taliansky minister Frattini) je zatiaľ strašenie, ale koniec Schengenu je celkom možný scenár pre Európu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
