Hoci podľa zdrojov blízkych moskovskej návšteve ministra nejde o úplne definitívne veto slovenskej vlády, akcie budovateľov klesli a zvrat je výrazne nepravdepodobný.
Definitívne veto to údajne nie je preto, lebo Figeľ odmietol „iba" priamu účasť vlády na projekte, ale nechal otvorené dvierka pre banky, ktoré môžu do širokorozchodnej investovať, ak bude pre ne zaujímavá. Pokiaľ vo finančnom sektore však nepadli celkom na hlavu, také dačo by hroziť už nemalo. Isteže sú banky prepojené s politikou tuhými väzbami (nielen ruské, aj rakúske!), takže tu sa skrýva nejakých 10-20 percent neistoty. Keby však bola preprava tovaru z Ázie širokým rozchodom takým lukratívnym biznisom, stáli by už v zástupe s úverovými ponukami. Evidentne nestoja a ani sa nechystajú... Miliardy do ruských koľajníc v situácii, keď domáce Cargo trpí zákazkovými suchotami, pričom o tokoch tovarov v horizonte 10-20-30 rokov sa nedá kvalifikovane ani špekulovať (neviete ani to, či Rusko bude existovať), je poker naslepo.
Práve skutočnosť, že množina neznámych, čo budúcnosť ukrýva, racionálnu kalkuláciu nepripúšťa, zakladá dôvodné podozrenie, že širokorozchodná je čisto (geo)politický projekt Kremľa. A, eventuálne, jeho socdem priateľov z Viedne. Respektíve ruských štátnych firiem, ktoré sú riadené nie biznis plánmi, ale strategickými dokumentmi zahraničnej politiky. Prioritou nad priority je v nich obnovovanie ruského vplyvu v regiónoch, kde má historicky vytvorené „predpolie", (aj) cestou kapitálových investícií.
Pri pohľade na koktavú slovenskú diplomaciu a jej strategické myslenie nie je isté, či si národno-bezpečnostný rozmer kauzy celkom uvedomuje. (Dilema, ako vyšachovať Rusov, viedla napr. v Česku k dvom odkladom tendra na nové bloky Temelína.) Preto dokázal Figeľov moskovský krok prekvapiť. A ešte o to väčšmi, že pred pár týždňami, po stretnutí so šéfom ruských železníc Jakovlevom, vyzeral náš minister už takmer zlobovaný. Čelne proti programovému vyhláseniu vlády (PVV nepodporuje ŠR) totiž Rusovi sľúbil „prehodnotenie" na základe výsledkov tzv. štúdie realizovateľnosti od istej nemeckej firmy... Skôr sa teda dalo čakať, že po audiencii u Putina bude Figeľ v otočke pokračovať a vyvolá vládny konflikt s SDKÚ, ktorá zostáva, najmä zotrvačnosťou volebnej kampane, stále radikálne proti širokému rozchodu.
Príbeh zrejme nie je uzavretý. Ak Rusi ozaj veľmi túžia zaháčkovať sa na Slovensku, majú i takú možnosť, že si jednoducho počkajú na druhú vládu Fica. Ďalšou môžu byť „vyššie formy" presviedčania, ktoré nie je až také ťažké uhádnuť... Tie otestujú odolnosť Figeľa (i ďalších) aj iným spôsobom, než masívny lobing istého radového člena KDH a zároveň aj Valdajského klubu. A keďže opciou pre Rusov je aj potiahnuť široký rozchod do Viedne cez Maďarsko, budúcnosť vážne otestuje aj tvrdenie Jána Čarnogurského, že Orbán bombardoval Putina korešpondenciou, len aby dal tento skvelý projekt jemu. Hahahaha.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
