SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Martin Janikov odišiel do Tennessee v lete po skončení tretieho ročníka. Prvej rodine, u ktorej býval, spočiatku takmer nič nerozumel. "Taktika bola usmievať sa a prikyvovať na všetko, čo mi povedia. Po mesiaci som začal chytať anglický jazyk a potom to bolo najlepšie obdobie môjho života," hovorí.
Vystriedal tri rodiny
Martin počas svojho pobytu za morom vystriedal tri hostiteľské rodiny. A všetky ho prijali veľmi dobre. "Keď som sa rodičov z druhej rodiny opýtal, aké majú zamestnanie, odpovedali mi, že nepracujú," spomína študent. Potom mu ukázali patent na magnetickú rezonanciu, ktorú vynašiel otec rodiny. Vtedy pochopil, odkiaľ majú autá, domy a reštauráciu. "S ich pätnásťročným synom si voláme zhruba každý tretí deň. Pod stromček mi darovali letenku, takže ich v lete navštívim," teší sa maturant.
Tretia rodina patrila k americkej strednej vrstve. "Napriek tomu, že nemali toľko peňazí ako predchádzajúce, cítil som sa s nimi rovnako dobre," hovorí. Mama bola profesionálna vojačka, otec sa živil predajom dynamitu. "Keď sme šli niekam von, tak ma predstavoval ako svojho syna," spomína M. Janikov.
Američania neopisujú
Mladý študent si v Amerike bez problémov zvykol aj na školské uniformy. "Zistil som, že je to dobré. Keď sme mali po mesiaci deň bez uniforiem a všetci prišli oblečení v pestrých farbách, tak som sa celý deň nemohol sústrediť na tabuľu."
Za veľký prešľap sa medzi tamojšími študentmi považuje opisovanie. "Keď sme písali prvý test z americkej histórie, učiteľ odišiel na dvadsať minút z triedy. A ja ako správny Slovák som sa hneď otočil k spolužiakovi, aby mi poradil," priznáva M. Janikov.
Vtedy sa naňho ostatní obrátili s otázkou, či je normálny. "Tam to funguje tak, že keď vieš, napíšeš. Nevieš, necháš tak."
Mobily sú v škole úplne zakázané. "Nie ako u nás, keď spolužiak hrá hru celú hodinu."
Samozrejme, ani v Štátoch nie je všetko ideálne. "Nepáčilo sa mi, že na škole sú kasty. Keď je človek basketbalista, nestane sa, že by sa porozprával s hercom. Alebo že by sa stretli na jednej oslave," vysvetľuje.
Otázky o Slovensku
Počas svojho študijného pobytu sa M. Janikov stretol aj so štandardnými otázkami o svojej vlasti. "Pýtali sa ma, či u nás máme vodu alebo elektrinu," hovorí. Keď mu to už liezlo na nervy, vymyslel si vlastnú verziu života na Slovensku. "Najprv som sa ich opýtal, či videli film Avatar. Tam mali obrovský strom, na ktorom žili. Povedal som, že my máme na Slovensku tri také stromy, jeden na západe, jeden v strede a jeden na východe. Ale má to nevýhodu, že okrem tých stromov žiadne iné nemáme, takže nestíhajú vyrábať kyslík. Tak poň chodíme s igelitovými vrecúškami do Česka," smeje sa.
Najkrajší moment
Najkrajší moment z celého roka zažil počas jedného školského obedu. Mal totiž spolužiaka, ktorý s ním prvé dva mesiace neprehovoril a evidentne sa mu vyhýbal. "Keď som si čapoval čaj, prišiel ku mne a povedal mi, že mal blok proti ľuďom, ktorí nie sú Američania. Posledné týždne ma však pozoroval a zmenil názor," hovorí Martin.
Sľúbil mu, že ďalšieho výmenného študenta privíta hneď v prvý deň a bude sa ho snažiť spoznať. "Keď odišiel, tak som tam ešte päť minút stál so slzami v očiach," končí svoje rozprávanie gymnazista.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
