Ide o motor, v ktorom sa palivová zmes zapáli (vznieti) sama a nie pomocou iskry, ako je to pri benzínových (zážihových) motoroch. Vznetové motory sú na celom svete známe aj ako dieselové motory, a to podľa mena svojho vynálezcu, ktorému je venovaná dnešná časť nášho seriálu. Rudolf Diesel.
Rudolf Christian Karl Diesel sa narodil 18. marca 1858 v Paríži v rodine vyučeného nemeckého kníhviazača a výrobcu kožených predmetov Theodora Diesela. Ten sa v roku 1848 vysťahoval z Augsburgu do Paríža, pretože tam spoznal svoju budúcu manželku. Detstvo teda Rudolf prežil v Paríži, a to až do roku 1870, keď po vypuknutí nemecko-francúzskej vojny boli z Francúzska vykázaní všetci cudzinci.
U strýka v Augsburgu
Rodina Dieselovcov sa začiatkom septembra 1870 vysťahovala do Londýna, ale už 1. novembra cestoval Rudolf do nemeckého Augsburgu. Tam sa oňho starala rodina jeho strýka. Rudolf študoval na priemyselnej škole. V roku 1875 nastúpil na Vysokú školu technickú v Mníchove, na ktorej v roku 1880 vykonal záverečné skúšky, a to s najlepším hodnotením od vzniku tejto školy.
Odklad kvôli týfusu
Pôvodne mal záverečné skúšky absolvovať v júli 1879, ale kvôli brušnému týfusu to nestihol. Voľný rok využil na získanie praktických skúseností vo švajčiarskej firme Sulzer. Jedným z Dieselových profesorov na mníchovskej technike bol Carl von Linde, ktorý sa venoval vývoju chladiacich strojov a skvapalňovačov plynov.
Lindeho asistent
Diesel odišiel po absolvovaní školy do Paríža, kde sa stal Lindeho asistentom pri výstavbe modernej chladiarne a výrobne ľadu a potom riaditeľom tohto podniku. V roku 1883 sa oženil. Stále pracoval pre Lindeho firmu, udelili mu niekoľko nemeckých a francúzskych patentov. V roku 1890 odišiel Diesel s rodinou (mal tri deti) do Berlína, kde sa stal šéfom výskumného a vývojového oddelenia firmy Linde.
Z patentov nemal nič
Pretože patenty, ktoré získal počas svojej práce pre firmu Linde, nemohol využívať pre svoj osobný prospech, rozhodol sa rozšíriť svoje skúmania na oblasť mimo procesov chladenia. Začal experimentovať s parou, ale jeho výskum účinnosti strojov ho priviedol k postaveniu stroja pracujúceho s parami čpavku.
Po explózii v nemocnici
Počas testov však stroj explodoval s temer fatálnymi následkami pre Diesela, ktorý bol dlho v nemocnici a začal mať problémy so zrakom.
Diesel sa nadchol teoretickými prácami francúzskeho fyzika Nicolasa Carnota, ktorý odvodil princípy moderného stroja s vnútorným spaľovaním, založeného na ideálnom pracovnom cykle (ten dostal neskôr názov Carnotov cyklus).
Štvornásobne vyššia účinnosť
Podľa Dieselovho presvedčenia sa mal dať postaviť stroj, v ktorom by piest stláčal vzduch v pomere 25:1, čím by sa teplota vzduchu zvýšila až na približne tisíc stupňov, teda dosť na to, aby sa palivo vstreknuté do valca zapálilo samo, bez použitia sviečok. Takýto stroj by mal podľa Dieselových prepočtov štvornásobne vyššiu účinnosť než parný. Vo februári 1892 prihlásil Diesel na patentovom úrade v Berlíne patentovú prihlášku týkajúcu sa spôsobu činnosti a vyhotovenia spaľovacích strojov so zamovznietením paliva.
Prvý motor v roku 1897
Stroj podľa svojich predstáv vyvíjal Diesel od roku 1893 vo firme Maschinenfabrik Augsburg, a to s finančnou pomocou firmy Krupp. Prvý skutočne funkčný model svojho, dnes po ňom pomenovaného motora, predstavil Diesel v roku 1897. Komerčná výroba dieselových motorov sa začala o rok neskôr. Dlhodobé patentové procesy narušili Dieselovo zdravie a ani finančne na tom nebol napodiv dobre, pretože bol síce geniálnym inžinierom, ale na obchodovanie nemal talent.
Vražda či samovražda?
Diesel 29. septembra 1913 nastúpil na palubu parníka Dresden, aby cestoval do anglického Harwichu. Bol to posledný deň, keď ho videli živého. Neskôr z mora vylovili predmety, ktoré mu určite patrili. Príčiny Dieselovej smrti dodnes neboli objasnené, teórie siahajú od vraždy po samovraždu, ktorú mnohí odborníci považujú za najpravdepodobnejšiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
