Máta tam údajne celý kolektív strašidiel. Počuť ženský nárek.
Je tu aj strašidelný skalný útvar. Pripomína postavu mnícha, ktorý uprene hľadí na prekliaty hrad. Trvalé bydlisko tu má i spoločenstvo zlých duchov, ktorí sa starajú o to, aby nik nemohol spustnutý prekliaty hrad obnoviť.
Vdovine peniaze lákali
Ešte pred 500 rokmi bol hrad Hričov šťastným domovom rytierskeho rodu Lahovcov (historické pramene a povesti uvádzajú aj iné mená, napríklad Laharovci či Likarovci).
K poslednému z rytierov sa osud podľa povestí zachoval veľmi kruto. Manželka mu postupne porodila štyroch chlapcov, jedného po druhom však v útlom veku pochovali. Užialený otec zakrátko nasledoval chlapčekov do večnosti. Vdova zdedila nielen hrad, ale i ďalší majetok a stala sa žiadanou nevestou. Ženíchov však odmietala a dlho smútila.
Smútil aj jej sused František Thurzo z neďalekého hradu Lietava. Aj on utrpel veľkú stratu, keď mu v roku 1561 zomrela manželka Barbora z rodu Kostkovcov. František Thurzo vyštudoval teológiu a v roku 1550 sa dokonca stal nitrianskym biskupom, podľa iných prameňov bol však len jeho hospodárskych správcom. Keď ovdovel, začal si viac všímať solventnú vdovu zo susedného hradu. Legendy vravia, že jej nebol ľahostajný a získal si jej náklonnosť. Medzi ovdovenými susedmi bol však značný vekový rozdiel. Pani Hričova nechcela sobášom s mladším Františkom riskovať dobrú povesť a náklonnosť mu prejavila tak, že ho s kráľovým súhlasom adoptovala a stanovila dedičom.
Nevďačník a trýzniteľ
Nebol to dobrý nápad. Pani s hrôzou zistila, že z obdarovaného sa vykľul nevďačník a tyran. Za veľkorysosť sa jej "odvďačil" tak, že ju uväznil v opustenej hradnej temnici a rozhlásil, že sa zbláznila. Podľa iných podaní ho však nešťastnica prenasledovala svojou priazňou, a tak ju ako šialenú izoloval. Verziu o šialenstve potvrdil aj Thurzom podplatený lekár.
Tak či onak, šľachtic zo slávneho rodu sa stal žalárnikom dobrodinky. Nešťastnica v temnici dúfala, že sa nad ňou zľutuje. Márne. Legendy zhodne tvrdia, že preto uvalila na Thurzu a hrad ťažkú kliatbu. Sluha, ktorý ju začul kliať, všetko vyrozprával a na hrade sa potom báli najhoršieho. Oprávnene. Prekliaty hrad ovládli strašidlá. Bolo ich počuť z podzemia, odkiaľ znel aj ženský nárek, prízraky sa prechádzali po chodbách a sprievody mátoh prichádzali každú noc až k Thurzovej posteli.
Večný mních a kupec Mečiar
Časom sa k nočným morám pridal aj denný prízrak. Thurza navštívil mních a žiadal, aby nešťastnicu oslobodil a kajal sa. Dlho sa nedal odohnať, Thurzo ho preto dal zavrieť do jednej z veží. Z okna zdesený videl, ako sa jeden z balvanov mení na mníšsku postavu a hrozí mu. Sluhovia síce desivú skalu stále zrútili, objavovala sa však znovu a znovu každý deň. Vydesené osadenstvo preto Thurza i strašný hrad húfne opúšťalo. Napokon kapituloval. Keď však nešťastnicu pustili z temnice a tá uzrela denné svetlo, zomrela. Vtedy už z Hričovského hradu ufujazdil aj František Thurzo a už sem nikdy nevkročil. V roku 1562 sa oženil s Katarínou Zrínskou zo známeho chorvátskeho rodu. Mali spolu päť detí. Medzi nimi aj syna Juraja, neskoršieho slávneho palatína Uhorska.
Historické pramene na rozdiel od povestí uvádzajú, že Thurzo až v roku 1563 kúpil hrad Hričov od vdovy po Gašparovi Horváthovi Anny Likarky, ktorá ho vlastnila od roku 1558 a dostala zaň 17 000 zlatých. Ako kupec sa však spomína i Martin Mečiar zo Spupného. Nevedno teda, prečo sa Thurzo dostal do nepekných klebiet v nelichotivých legendách. Tie opriadajú hrad Hričov celé storočia. Stále tu vidno skalu s mníchom a ľudia veria, že ak na hrad vstúpi tyran, mních ožije. Stále sa odtiaľ vraj ozýva aj ženský nárek sklamanej vdovy. A v duchu jej kliatby majú údajne zlí duchovia stále pohotovosť. Ak sa niekto pokúsi vzkriesiť hrad z ruín, duchovia pevnosť už do nasledujúceho rána zmenia naspäť na zrúcaniny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
