e marťanského povrchu, ktorú vykonali dvaja účastníci virtuálneho letu na Mars.
Medzinárodný projekt Mars500
Ide o medzinárodný projekt s názvom Mars500, ktorého hlavným organizátorom je európska vesmírna agentúra ESA. Jedným z dlhodobejších cieľov tejto agentúry je prieskum našej slnečnej sústavy vesmírnymi loďami s ľudskou posádkou. Človek však doteraz navštívil len nám najbližšie vesmírne teleso, Mesiac. Lety k planétam či iným vzdialeným vesmírnym telesám však budú trvať podstatne dlhšie než lety na Mesiac.
Mentálna aj fyzická príprava
Úspech takýchto misií bude záležať aj na dokonalej mentálnej a fyzickej príprave astronautov na takéto dlhé lety trvajúce viac než jeden rok. Najpravdepodobnejším cieľom prvej planetárnej vesmírnej misie kozmickej lode s ľudskou posádkou je "červená" planéta Mars. Let k tejto planéte, krátky pobyt na jej povrchu a potom návrat späť na Zem by celkovo trval približne 500 dní. Projekt Mars500 má slúžiť na stanovenie kľúčových psychologických a fyziologických aspektov takéhoto dlhého letu, počas ktorého je skupina astronautov nútená spolu žiť a pracovať v pomerne stiesnených podmienkach vesmírnej lode.
Testovací komplex so štyrmi modulmi
Kooperačným partnerom projektu je Ruský ústav biomedicínskych problémov v Moskve. V areáli tohto ústavu bol vybudovaný testovací komplex, tvorený štyrmi prepojenými a hermeticky uzavretými modulmi. V zdravotníckom module, ktorý má plochu 3,2 m x 11,9 m, sú dve nemocničné lôžka, záchod a zariadenia na bežné lekárske kontroly ako aj na telemedicínske, laboratórne a diagnostické vyšetrenia.
Šesť minispální
Obytný modul má plochu 3,6 m x 20 m a obsahuje šesť spální (rozmerov 2,8 m x 3,2 m) pre jednotlivých členov "vesmírnej posádky". V každej spálni je okrem lôžka aj pracovná doska, kreslo a skrinky pre osobné veci. Okrem spální je v tomto module aj kuchyňa (súčasne je to aj jedáleň), obývacia izba, hlavná riadiaca miestnosť a záchod. Skladovací modul s plochou 3,9 m x 24 m je rozdelený na štyri časti.
Skleník, sauna i telocvičňa
V jednej je chladnička na zásobu potravín, druhá obsahuje experimentálny skleník, tretia slúži na uskladnenie nekaziacich sa potravín a v štvrtej je kúpeľňa, sauna a telocvičňa. Štvrtým modulom je simulátor pristávacieho modulu na Mars. Tento modul s plochou 6,3 m x 6,17 m sa využije len počas 30-dňovej fázy, simulujúcej oblety okolo Marsu. Modul je určený len pre troch "astronautov" a okrem troch postelí zahrnuje dve pracovné stanice, záchod, riadiaci systém a systém zberu údajov, komunikačný systém a klimatizačný i ventilačný systém. Súčasťou modulu je aj systém zberu odpadovej vody a dodávky čistej vody, požiarny poplachový systém a hasiaci systém.
Šestica izolovaná od sveta
Celkový objem týchto modulov, ktorých vonkajší plášť je z nehrdzavejúcej ocele a ktoré nemajú okná, je 550 kubických metrov. V týchto moduloch žije a pracuje, izolovaná od vonkajšieho sveta, už od 3. júna minulého roku skupina šiestich "astronautov", ktorí boli vybratí z množstva uchádzačov na základe veľmi prísnych kritérií. Túto skupinu tvoria traja Rusi (37-ročný S. R. Kamolov, 38-ročný A. S. Sitev a 32-ročný A. E. Smolejevskij), 31-ročný Francúz R. Charles, 27-ročný D. Urbina a 27-ročný Číňan Y. Wang.
Terén ako v Gusevovom kráteri
Okrem už spomínaných štyroch modulov je súčasťou testovacieho centra externý modul, ktorý simuluje povrch Marsu. V tomto module je na ploche 10 m x 6 m, pokrytej červenkastým pieskom, vytvorený terén, pripomínajúci povrch Gusevovho krátera na Marse. Práve tento terén je jedným z najzaujímavejších cieľov pre robotické sondy i pre kozmické lode s ľudskou posádkou. Rover Spirit, ktorý v tomto kráteri pristál v roku 2004, svojimi prístrojmi zistil, že práve tento kráter by mohol poskytnúť veľa informácií o "mokrej" histórii červenej planéty.
Strava ako na ISS
Členovia posádky tohto virtuálneho letu dostávajú takú istú stravu, akú majú skutoční astronauti na vesmírnej stanici ISS. Posádka má bežný sedemdňový pracovný týždeň s dvomi voľnými dňami. Členovia tohto unikátneho dlhodobého testu si do značnej miery sami organizujú svoju činnosť, sú zodpovední za monitorovanie a udržiavanie svojho zdravotného stavu, kontrolu a údržbu všetkých systémov ich "kozmickej lode" a vykonávajú aj vedecké experimenty.
Simulujú sa aj núdzové situácie
Riadiace stredisko im z času na čas simuluje rôzne neštandardné a núdzové situácie, aby sa zistilo správanie sa posádky v takýchto záťažových situáciách. Zaujímavosťou je, že do komunikačného kanálu medzi loďou a pozemným riadiacim centrom je "zabudované" oneskorenie, zodpovedajúce reálnemu oneskoreniu pri skutočnom lete. Toto oneskorenie dosiahne v simulovanom najvzdialenejšom bode "letu" hodnotu vyše 12 minút, čo znamená, že toľko bude trvať, kým správa vyslaná z "lode" na Zem, resp. naopak dorazí k adresátovi.
Odštartovali 3. júna minulého roka
"Štart" projektu Mars500, teda simulovaného letu k Marsu, sa uskutočnil 3. júna minulého roka. Prvého februára tohto roku bola "loď" navedená na kruhovú obežnú dráhu okolo Marsu. Traja členovia posádky (A. Smolejevskij, D. Urbina a W. Yue) potom 8. februára vstúpili do pristávacieho modulu, ktorý o štyri dni neskôr "pristál" na povrchu Marsu. No a 14. februára nastala tá chvíľa, keď prví dvaja ľudia (Smolejevskij a Urbina), oblečení do ruských vesmírnych skafandrov Orlan, vykročili na červenkastý simulovaný povrch Marsu a upevnili tam vlajky.
Koniec experimentu až v novembri
Ďalšie dve plánované vychádzky boli naplánované na 18. februára a 22. februára (teda dnes). Pristávací modul sa 23. februára "vráti" na obežnú dráhu a o deň neskôr sa spojí s materskou loďou. Uzáver medzi modulmi sa otvorí 27. februára a trojica, ktorá "navštívila" Mars, sa pripojí k trojici, ktorá ostala v hlavnom module. Začiatkom marca sa loď začne vzďaľovať od Marsu a 13. októbra prejde na špirálovú dráhu smerom k Zemi. No a celý simulovaný vesmírny let sa skončí 5. novembra, keď loď - po 520 dňoch - "pristane" na Zemi.
Schéma testovacieho komplexu. Komplex pozostáva zo štyroch modulov a externého modulu, simulujúceho povrch Marsu. Foto: archív
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
