Je možné, že táto stopa nie je úplne falošná. O čosi zaujímavejšie a azda bližšie k terču je však pýtať sa, či hlavná analógia medzi Egyptom a spol. a napr. aj Slovenskom neleží priamo v súčasnosti.
Variáciami na motívy, napr. o vzťahu medzi dlhmi samospráv a platmi starostov, deň po dni pretekajú všetky noviny. Trebárs aj s grafickými znázorneniami, takže aj občan, ktorý nemá tri minúty na čítanie celého článku, absorbuje základnú informáciu, že ak mestá a obce kvília, že nemajú na základnú prevádzku, a odmeny zároveň rastú a rastú, tak v tom musí byť nejaké svinstvo. Tematika klientelizmu, zneužívania právomocí, rodinkárstva ("Na prokuratúre víťazí rodina" – sobota), politických nominácií (a pod.) ovláda politickú agendu. Na Slovensku i všade inde tvorí titulky dnes a denne. Spor môže byť akurát o tom, či má už monopol, alebo len dominantné postavenie. Roje politológov, nezávislejších, ale i režimových, hlásajú "krízu dôvery" v politické elity, a veľmi široká zhoda znie, že je dnes v najnižšom bode, odkedy demokracie fungujú. Šíriaci sa ústredný pocit akéhosi až pohŕdania a všeobecného rozčarovania z úrovne politiky a jej inštitúcií podporujú už i populárno-vedecké (?) štúdie typu "Psychopati vládnu svetu" (Neill Bradley), kde sa dá dočítať, že napr. "psychopati schopnosťou rozpoznať seberovných (...) sa rýchlo zhlukujú okolo pák moci (...) a následný negatívny výber znamená dosadzovanie ďalších psychopatov a patologických deviantov nižšieho rádu, ktorí sú prístupní ich zámerom, až do času, kým sa nedosiahne kritického množstva ľudí s patologickými poruchami, čím sa rodí partokracia."
Väčšina publika, ktorá rieši Šeherezádu (atentát na Onura!!), to registruje, ale opancierovaná svetáckym cynizmom ("všetci kradnú, čo je na tom nové?"), sa veľmi nevzrušuje, keďže život beží znesiteľne. Politikom už ľudia neveria, ani keď ich presviedčajú, že sa majú zle, ale emócia takej, hm, latentnej na... naštvanosti, sa pomaly zbiera. Či príde aj tá iskra, ktorá cez rôzne Facebooky a Twittery vyšľahne a masa si zrazu uvedomí, že aká je zlostná a aká je veľká, nie je dnes jasné. Avšak presne toto, keď cez zdraženie akýchsi potravín (či samoupálenie predavača zeleniny) sa frustrácia davu zohriala do varu a z ničoho nič zaplnila ulice, sa udialo v tom Egypte (Tunisku). Nie túžba po slobode a demokracii, o čom sa básni televízii, ale majú o tom len veľmi chabé predstavy. V Európe je slobody a demokracie na rozdávanie, ale podobnosť je práve v tom, že odpor a pohŕdanie politikmi sublimuje do odporu k celému systému. Že je to demokracia? O to horšie pre ňu. Pnutie medzi tými, ktorých funkcie, postavenie a príjmy sú nejako spojené s mocou, a zvyškom spoločnosti, je potenciálnou líniou celospoločenského konfliktu aj v demokraciách, keďže spôsobom vlády, čo predvádzajú, ju vlastné elity kompromitujú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
