Schopnosť Orbána posúvať realitou pod Tatrami do tej miery, že na ňom visí väčšinovosť či menšinovosť vlády, však zvyšuje aj našu zainteresovanosť na dejoch v Budapešti. Teda pasívnu v tom zmysle, že napr. ani prizmou vývoja okolo dvojakého občianstva nie je vôbec jedno, či Maďarsko zbankrotuje o päť mesiacov alebo o päť rokov.
Momentálne nie sú Maďari v ohrození, keďže majú výhľad na najfešáckejší rozpočet v celej EÚ. Ak totiž Orbán znárodnené (ukradnuté) dôchodky z fondov vykáže na strane príjmov, tak uzavrie rok s päťpercentným prebytkom, čo bude v kontexte všetkých známych rozpočtov priam famózny výsledok. Malý problém akurát je, že toto, vrátane eventuálneho zníženia štátneho dlhu z 80 na 70 percent HDP, je jednorazová záplata. Nerieši dlhodobú udržateľnosť, pričom s trhmi, ktoré už trištvrte roka čakajú na jasný reformný plán, hrá Orbán stolný tenis.
Ten pokračoval i jeho veľkým prejavom na úvod parlamentnej sezóny, v ktorom napriek ubezpečeniam (veľký rozhovor vo Wall Street Journal), že úsporný balík v ráde 600 - 800 miliárd forintov predstaví do polovice februára, opäť oznámil iba nový odklad. Asi šiesty, tentoraz do polovice marca. To by stále nebola tragédia, keby nešlo o ďalšie znamenie, že vo Fidesze, v „národnej konzultačnej rade" (taký ornament) či priamo u ministra Matolcsyho (ten to má predložiť), ani po deviatich mesiacoch pri moci ešte nedokončili vyšívanie a viac-menej sa hádajú, čo vôbec robiť. Reč je pritom o veľkých reformách zdravotníctva, školstva, štátnych podnikov, atď. To sú také agendy, ktoré všetky normálne strany mávajú vo volebných programoch. História s dôchodkami, ktorým z hľadiska dlhodobej udržateľnosti urobili to najhoršie, čo mohli, pritom naznačuje, aké variácie im behajú po hlavách aj v iných oblastiach.
Fidesz nemá potuchy o reformách, keďže celú svoju opozičnú politiku postavil na ich búraní a Orbán prepadol ideologickým bludom o konci kapitalizmu. Pred prechodom k moci vložil všetko na jedinú kocku: Presvedčiť EÚ a MMF, aby Maďarsko úverovali aj pri vyššom deficite. Keď to nevyšlo, odstrihli sa od MMF (preto ich celá svetová ľavica ticho obdivuje) a v duchu hesla, že „nikto nás nebude poučovať, žiadna organizácia ani skupina štátov nám nebude kontrolórom ani poručníkom" (Orbán), improvizujú s bláznivými príjmovými opatreniami, keďže inak by ich spláchla z trhov prvá emisia dlhopisov. Netreba ani útržky konkrétností, ako napr. „daň z hamburgera" (tí, ktorí zanedbávajú zdravie, majú viac platiť), či akčné úderky pod vedením vládneho splnomocnenca (!), ktoré majú dohliadať, aby sa nikomu v súkromnom sektore (!!) neznižoval plat (!!), aby bolo evidentné, že z tejto bláznivej honby za „ekonomickou suverenitou", kde sa zrážajú tri nezlučiteľné ciele (udržať deficit, neznižovať životnú úroveň, naštartovať rast 5+ percent), existuje iba tvrdé pristátie.
Čokoľvek povie či nepovie Orbán v marci, spolužitie s ním sľubuje veľa vzrušujúcich zážitkov. Ešte sa nám o ňom bude snívať aj bez multiobčanov. Niet nad skvelých susedov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
