Vyzerá tak trochu ako kôň zo šachových figúrok. Je to neobyčajný tvor žijúci na dne morí. Okrem toho, že samček vo svojom vaku nosí vajíčka, tento morský druh je zaujímavý aj svojou rýchlosťou či skôr pomalosťou. Za hodinu by preplával trasu dlhú iba 16 metrov. Kráčajúci človek je tak 400-krát rýchlejší. Lepší je v kmitaní chrbtovou plutvou. Za sekundu ňou dokáže zamávať až 35-krát. Je to tak rýchlo, že sa často marí len ako rozmazaná šmuha.
Existuje 32 druhov veľkých od 2,5 do 30 cm. Zaujímavé sú najmä vďaka svojmu tvaru, ktorý sa z profilu podobá koňovi. Sú to kostnaté ryby bez šupín. Ich telo pokrýva iba tenká koža, ktorá dokáže meniť sfarbenie tak, že splýva so svojím okolím. Kosti sú v tele uložené do krúžkov, ktorých počet je špecifický pre každý druh. Na hlave majú korunku, ktorej odtlačok je špecifický pre každého jedinca ako napríklad otlačok palca u ľudí. Považujú ich za zlých plavcov. Žijú prichytené svojím chvostom o steblá morských rastlín alebo koralov.
Svadobný obrad sa začína valčíkom
Zaujímavosťou je, že plávajú vo vertikálnom smere pomocou chrbtovej a brušnej plutvy. Chvostová im chýba. Samčekom stačí pre život teritórium s rozlohou jedného štvorcového metra, samičky ho majú stonásobne väčšie. Morské koníky majú celoživotných partnerov. Plávajú vedľa seba a pritom menia svoj vzhľad výraznými farbami. Najskôr si niekoľko dní dvoria, aj ak sa to iní jedinci snažia prerušiť. Dlhý a zložitý svadobný obrad sa začína tak, že sa koníky k sebe priblížia, poklonia a zase sa vzdialia. Takto to pokračuje niekedy aj niekoľko dní. Potom nasleduje valčík, pri ktorom sa koníky otáčajú dookola ako skutoční tanečníci.
Svadobné sfarbenie v čase neresenia, napriek zvyklostiam panujúcim u rýb, dostávajú samice. Keď jej dozrejú vajíčka, odovzdá ich samčekovi, ktorý ich oplodní a uloží do svojho vaku. Nosí ich 2 až 3 týždne. Počas tohto obdobia samička každé ráno navštevuje samčeka.
Keď sú mláďatá dostatočne vyvinuté, samček dostane svalové kontrakcie a vymršťuje ich do mora. Samotný pôrod je zložitý proces a môže trvať aj niekoľko dní. Väčšinou však nepresiahne dĺžku jednej noci. Ráno pri príchode samičky je samček pripravený na opätovné dvorenie. O svojich potomkov sa ďalej nestarajú. Z vyliahnutých koníkov sa iba málo dožije dospelosti. Morský koník môže porodiť aj 2 000 potomkov.
Na korisť striehnu očami
Kŕmi sa živočíšnou potravou, hlavne kôrovcami, maličkými rybkami a planktónom. Vyhliadnutú potravu niekedy nasáva rúrkovitými ústami až zo vzdialenosti tri centimetre. Pri love sa riadi zrakom, pričom môže pohybovať očami nezávisle od seba. Jedným sa môže pozerať napríklad hore a druhým dozadu. Zaznamenáva pohyb vôkol plávajúcich drobných morských živočíchov bez toho, aby prezradil svoju prítomnosť. Len čo sa korisť priblíži na dosah, koník ju bleskovo uchopí. Pred nepriateľmi sa maskuje dlhými vláknami pokožky a ochranným sfarbením, ktoré sa prispôsobuje farbe morských rastlín.
V moriach a oceánoch žijú ešte mnohé človekom neobjavené živočíchy. Donedávna k nim patril aj najmenší morský koník, ktorého objavili v koralových útesoch neďaleko Indonézie. Je to miniatúrny a zatiaľ najmenší doposiaľ známy druh - meria 13-16 milimetrov - a dali mu meno Hippocampus denise. Je veľký ako necht na palci ruky.
Morské koníky obyčajne nájdeme na dne riasami zarastených teplých plytkých vôd. Niektoré druhy dávajú prednosť bahnitému alebo piesčitému prostrediu, iné môžeme zastihnúť na koraloch, hubkách alebo koreňoch mangrovníkov.
Koník má hnedé, modré alebo červenkasté sfarbenie. Vyznačuje sa schopnosťou rýchlo meniť farbu. Šesťhranné telo je kryté 10-12 pásmi doštičiek. Koníky sa najčastejšie zdržiavajú v blízkosti vodného prúdu, pretože im prináša ich hlavnú potravu - planktón. Aby ich prúd neodniesol, pridržiavajú sa dlhým chvostom na najbližších rastlinách. Nedokáže plávať proti prúdu. Podľa švajčiarskych vedcov si samčeky vyberajú väčšie samičky, ktoré sú zárukou väčších vajíčok a potomstva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
