Pred rokom, 4. marca oslavoval pri plnom zdraví deväťdesiate druhé narodeniny jeden z najstarších slovenských stále tvorivých historikov prof. PhDr. Ondrej R. Halaga DrSc., h. c. V tomto roku chcel ešte skompletizovať jednu publikáciu na vydanie, pokračovať v rozhovoroch pre náš denník o stredovekých Košiciach, aj o kráľovi Žigmundovi, ktorý v nich rád trávil veľké sviatky, o pamätníkoch gramotnosti a reči ľudu, a ešte všeličo iné. Žiaľ, nestihol. Dnes, 17. februára 2011 ho už zosnulého odprevádzajú na jeho poslednej ceste.
Jeho život ako bežného človeka bol spätý s Veľkým Šarišom, kde prežil detstvo v chudobnej želiarskej rodine ešte so štyrmi súrodencami - v Lipovci pod Braniskom sa 4. marca 1918 narodil - i s Košicami, kde žil až do uplynulých dní a život vedca i historika bol spätý s Košicami a s východným Slovenskom.
Nájsť si miesto v živote, i samého seba
V rozhovoroch o jeho životnej ceste zdôrazňoval, aké dôležité je pre človeka nájsť si miesto v živote, ale i samého seba, vytvoriť si vlastnú filozofiu a s ňou cieľ, čo nie je ľahké.
On to vedel, tvrdo pracoval na sebe, pre seba, pre súrodencov, uľahčoval rodičom uživiť rodinu - v piatich rokoch ako pestún mimo domova, neskoršie ako sluha a pastier v Prešove, takže do školy chodil iba v zime.
Veľa čítal, mal mysliteľské i jazykové nadanie. Ovplyvnený čítaním náboženských časopisov, lebo tie mu ľudia požičiavali, si v trinástich rokoch po dochodení školy, keď pracoval ako robotník a živil rodinu, zaumienil, že sa stane misionárom.
Bez tohto zanietenia by ako dieťa želiara nedospel k absurdnej odvahe pomýšľať na štúdium. Vybral sa pešo v decembri do misijného domu v Nitre, došiel do Banskej Bystrice, kde mal tetu a tam ho odhovorili od cesty v treskúcich mrazoch.
Podporovateľky chudobných ho prehovorili na privátne štúdium, našli bývanie, pomocné práce, bezplatné zdokonaľovanie v nemčine. Dva roky si zarábal už hodinami nemčiny, doučovaním, vydávaním a predajom brožúr, ktoré mu na splátky tlačil sociálne cítiaci typograf.
V r. 1936 sa podrobil skúške z 1.- 4. ročníka na Čsl. reálom gymnáziu v Prešove. Tam pokračoval v dennom štúdiu po maturitu. Keď išiel študovať dejiny a filozofiu – potom sa zapísal aj na germanistiku - na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave, ženy vo Veľkom Šariši nad tým zalamovali rukami a pýtali sa, či sa chce stať Masarykom.
Obnovenie kultúrnej a vysokoškolskej tradície
Po skončení štúdia a 2. svetovej vojny sa vrátil do Prešova, kde organizoval občianske demokratické hnutie a pokračoval v tom v Košiciach, kde zostal natrvalo a stal sa redaktorom denníka Demokrat.
Podarilo sa mu obnoviť za Slovenského štátu Machom zrušený spolok Akademik, nie však nadlho, pretože Gustáv Husák ako vtedajší povereník vnútra ho zrušil. Nahradil ho Východoslovenský kultúrny spolok Svojina, na čele ktorého stál O. Halaga a ktorý zrušili v r. 1951, ako všetky spolky.
Bol iniciátorom obnovenia Košickej univerzity v r. 1959, ktorú s bývalými „akademikmi" navrhli pomenovať po Šafárikovi a s akademikmi bojoval aj za návrat Vysokej školy technickej do Košíc. V rokoch 1951 – 1961 bol riaditeľom Archívu mesta Košíc, potom vedeckým pracovníkom SAV.
V období normalizácie sa stal nežiaducim až natoľko, že v r. 1981 ho SAV prepustila. Všetky slovenské médiá mali zákaz publikovania jeho prác, mohli ich iba citovať bez uvedenia mena ako autora.
Doma bol zaznávaný a vo svete uznávaný, pretože v Nemecku, Rakúsku, Poľsku, Maďarsku, Taliansku jeho práce aj knihy s radosťou publikovali. Rehabilitácie sa predsa dočkal a bol mu udelený titul doktora vied honoris causa DrSc. h. c. ako jedinému Slovákovi, pretože ho udeľovali iba cudzincom.
Čo znamenala pre neho veda, vyjadril sa pre Korzár po udelení ocenenia Vedec roka 2008: „Hľadanie pravdy, vyvracanie omylov fanatikov a stavanie faktov do dejinných súvislostí. Dôležité je, že človek nesmie o minulosti uvažovať z pohľadu súčasnosti. Pre vedca nie je jednoduché zotrvať verným svojim zásadám."
Vyše päťsto prác
Prof. Halaga je autorom vyše päťsto vedeckých a vedecko-populárnych prác a takmer všetky, medzi nimi aj knihy, vydané v zahraničí, sa týkajú Košíc a východného Slovenska od najužšieho po najširší európsky kontext. Vysoko hodnotená je medzi nimi jeho prvá práca z r. 1947
„Slovanské osídlenie Potisia a východoslovenskí gréckokatolíci" - a práve ona vyvolala v období normalizácie nevôľu vtedajších ideológov, ktorú poriadne pocítil na svojej existencii. Spomenieme ďalšie: Právny, územný a populačný vývoj Košíc, Počiatky Košíc a vznik metropoly, Košice – Balt (výroba a obchod v styku východoslovenských miest s Pruskom 1275 - 1526 ), Acta Iudicaria Civitatis Cassoviensis 1393 – 1405 (najstaršia právna košická mestská kniha), Styky Olomouc – Košice do 15. storočia, Mestské právo v 16. - 18. storočí v Európe, Východoslovenský slovník (obsahuje vyše 40 tisíc pojmov), Memorabilia z Európy a vlasti.
Zamotané osudy kníh
Knihy majú tiež svoje osudy a knihy O. Halagu ich majú poriadne zamotané. Spomenutá najstaršia mestská kniha Košíc nevyšla v Košiciach, ani inde na Slovensku v slovenčine, ale v Nemecku v r. 1994.
Je významným dokladom pre nemeckých historikov, lingvistov i ďalších európskych odborníkov preto, lebo obsahuje najvýchodnejšie situované doklady o vývoji nemeckého jazyka, o obchodných kontaktoch so západnou Európou aj východom.
Uvádza sa v nej, odkiaľ z Porýnia prišli najstarší prisťahovalci do Košíc, ako vznikali ich mená podľa remesiel, ktorými sa zaoberali, ale aj veľa ďalších údajov. Rukopis tejto knihy, ktorú nedovolili v Košiciach vytlačiť, bol odovzdaný západonemeckému kultúrnemu atašé v Prahe a vďaka tomu kniha vyšla v Mníchove.
Je to príklad, ako sme prepásli príležitosť prezentovať v slovenčine dôležitý úsek dejín, potvrdzujúci aj význam Košíc. Našim historikom neostáva iné, iba si prekladať do slovenčiny to, čo budú potrebovať.
Podobne to bolo aj v prípade vedeckých štúdií, ktoré vyšli namiesto v Košiciach vo Florencii, Londýne, Berlíne, Štrasburgu, Paríži a inde. Taký istý osud postihol aj referát o Kontaktoch cez Karpaty, ku ktorým bolo zvolané vedecké sympózium do Košíc. Orgány komunistickej strany ho zakázali. Ešte že stihli usporiadatelia vrátiť letenky, i keď im nik nevrátil tri roky prípravy na toto podujatie, kde sa mali zísť poprední domáci i zahraniční historici.
Referát, ktorého autorom bol O. Halaga, vydali Berlínčania vo Weimare. Na vydanie čakala desať rokov aj dnes veľmi vyhľadávaná kniha Počiatky Košíc a vznik metropoly. Je zavŕšením poznatkov O. Halagu o Košiciach.
Ak sú Počiatky Košíc zavŕšením, Právny, územný a populačný vývoj mesta Košíc je začiatkom. Začiatkom v tom zmysle, že kniha bola prílohou k žiadosti na vládu ČSR o preradenie Košíc do inej právnej kategórie, aby sa stali okresom, pretože po druhej svetovej vojne boli Košice na úrovni ktorejkoľvek obce.
Tak, ako sa zavŕšili osudy týchto aj iných kníh, zavŕšil sa aj osud ich autora, jeho životná cesta. Príbehy, s ktorými po nej kráčal, vyrozprával vo filmovom dokumente Cesta doktora Halagu, nakrútenom produkčnou spoločnosťou Atarax. Plánoval si ešte raz prezrieť dokument, no nestihol. Možno ho v krátkom čase uvidíme na televíznych obrazovkách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
