a vznik „novej menšiny“ v NR SR je stále najpravdepodobnejšie, že neprejde vôbec nič..

Jediné, čo inšpiruje, je roztrúsená skleróza tzv. pravice, ktorá sa dá vyčítať z verzie smerujúcej k tzv. odvodovému bonusu. Zmyslom bonusu („negative tax“), ako bol vymyslený, nebola nikdy reforma odvodov, ale zjednodušenie sociálneho systému tak, aby sa súčasne zmenšilo prerozdeľovanie od aktívnych platcov k poberačom dávok.. Na Slovensku (či inde), zníženie príjmov najspodnejšej sociálnej vrstve je politicky neustáteľné. Fiškálna neutralita, ktorá je (našťastie) podmienkou celej reformy, preto neumožňuje zníženie výnosov na príjmovej strane celých verejných financií. Vzhľadom na sľuby tučnejšej peňaženky pre „veľkú väčšinu pracujúcich“ (Sulíkovo odvodové koliesko!) si však zároveň pýta prevrstvenie daňovo-odvodovej záťaže, keďže niekto manéver musí zaplatiť.

To sa má udiať cez zavedenie tzv. superhrubej mzdy (hrubá mzda plus odvody zamestnávateľa), ktorá mimo optického efektu na zamestnancov (taká je cena vašej práce!) vnáša do systému sen sociálnych inžinierov: Zjednotenie vymeriavacích základov, ktoré majú SZČO zatiaľ krátené zhruba polovičným koeficientom. Sociálne inžinierstvo je to preto, lebo v honbe za vidinou sveta bez výnimiek redukuje princíp spravodlivosti na jeho materiálny, presnejšie vulgárno-materialistický výklad tým, že dáva pod jednu platobnú šablónu dve príjmové skupiny, ktorých spoločenské ukotvenie je definované desiatkami ďalších odlišností. To, že tvorcovia nevnímajú diametrálne rozdielne významy SZČO a zamestnancov pre fungovanie ekonomiky i celej demokracie , je „len“ filozofia. Ešte horšia je slepota k riziku, že radikálne prestavaný systém, kde nominálne (optické) zníženie odvodov by stále znamenalo zvýšenie záťaže živnostníkov o desiatky percent (inak sme v deficite), môže jednoducho skolabovať. O taký revolučný zásah sa ešte nikde nikto nepokúsil. Je na Slovensku niekto, napríklad štátny rozpočet, pripravený na zvýšenie nezamestnanosti v ráde celých jednotiek percent? Predstava, že alternatívou 80 percent živnostníkov, ktorí dnes platia minimálne odvody, bude 100 percent platiacich plnú pálku z takmer dvojnásobného základu, je nezlučiteľná so životom. Príčinou, že odvodové zaťaženie pociťujeme ako vysoké, totiž nie sú rôzne vymeriavacie základy pre rôzne skupiny, ale hypertrofované výdavky systému, v ktorom výnimky, optimalizácie, kreatívne účtovanie nákladov (a pod.) nie sú nepravidelnosti, ktoré treba zarovnať, ale absolútna nevyhnutnosť, ktorá udržiava v ekonomike státisíce ľudí, čo by inak skončili na úradoch práce.

Vtipné je, že konkurenčný projekt, zrušenie zdravotných odvodov, má potenciál znižovania nezamestnanosti. S jednotným vymeriavacím základom kalkuluje tiež, ale umožňuje aspoň diskusiu o akomsi hrubom celospoločenskom prínose. Cesta bonusu, s jedinou výhodou zjednodušenia systému, umožňuje len chytať sa za hlavu v nemom úžase, že čo všetko sa tu na Slovensku vyhlasuje za pravicu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.