Jedným zo smutne známych priekopníkov dopravných atentátov je Silvester Matuska.
Vojvodinský rodák, niekdajší dôstojník armády rakúsko-uhorskej monarchie, zbankrotovaný výrobca a obchodník Silvester Matuska sa narodil 29. januára 1892. Býval vo Viedni.
Výbuch zničil koľajnice
Bol vážne duševne chorý, tešil ho pohľad na ničenie. Jeho opakované sabotážne pokusy o zničenie osobných vlakov desili v rokoch 1930 - 1931 v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku tisícky ľudí. Pasažierov a železničiarov ovládla atmosféra strachu, hoci Matuskove pokusy si až do najkrvavejšej drámy v septembri 1931 vyžiadali "iba" zranených.
Prvýkrát sa pokúsil zničiť vlak deň pred svojimi meninami, teda pred Silvestrom v roku 1930 v Anzbachu severne od Viedne. Menším výbuchom poškodil koľajnice.
Nasledovali ďalšie zločiny. Neďaleko Viedne 31. januára 1931 výbuchom spôsobil deštrukciu koľajníc, na jar to skúsil pri Berlíne. V Nemecku pri Brandenburgu chcel 8. apríla 1931 zničiť medzinárodný rýchlik Bazilej - Berlín. Výbuch poškodil takmer štyri metre koľajníc. Pri nehode sa vážne zranili štyria cestujúci.
Hrôza na viadukte Biatorbágy
Keď si takýmto strašným spôsobom "natrénoval" deštrukciu koľajníc v menšom rozsahu, trúfol si Silvester Matuska 13. septembra aj na sabotážnu akciu väčšieho rozsahu. Pri maďarskom mestečku Biatorbágy si za miesto odporného zločinu vybral veľký železničný viadukt. Uložené výbušniny explodovali krátko po polnoci. Z vysokého viaduktu sa do priepasti zrútila lokomotíva a takmer celý vlak. Na trati ostali len tri posledné vozne. Pri tomto nešťastí zomrelo 22 cestujúcich a 17 utrpelo vážne zranenia.
Matuska sa neďaleko miesta výbuchu z bezpečnej vzdialenosti cynicky pozeral na túto katastrofu. Bol dokonca taký bezočivý, že sa vydával za jedného z pasažierov zdemolovaného vlaku a jeho lži spočiatku verili aj vyšetrovatelia. K obetiam jeho odporného zločinu možno pripočítať aj strážcu viaduktu. Vyšetrovatelia ho totiž v prvých fázach pátrania obvinili, že zanedbal svoje povinnosti a uväznili ho. Neborák vartáš neuniesol ťarchu ťažkého obvinenia a spáchal v žalári samovraždu.
Bezočivý atentátnik chcel odškodné
Necelý mesiac po tragédii na biatorbágyskom viadukte putoval do väzenia pravý vinník - Matuska. Bol si taký istý, že na neho nepadne ani tieň podozrenia, že sa usiloval vytĺcť ako údajná obeť vlakového nešťastia odškodné. V tejto bezočivosti ho posmeľovala aj neistota vyšetrovateľov v prvých fázach pátrania po páchateľoch. Atentátnikov hľadali medzi prívržencami politickej ľavice, stopa však nebola správna a 7. októbra bol už Matuska za mrežami. Dostal doživotný trest, ktorý si odpykával vo väzení v Budapešti.
Za mrežami bol ešte v roku 1944, počas oslobodzovania mesta však asi využil chaos a stratil sa. Podľa niektorých prameňov údajne zahynul. Keďže to však nie je náležite doložené, vynorili sa o jeho povojnovom osude viaceré fantastické hypotézy. Ožívali vždy, keď sa v niektorej krajine objavili sabotážne deštrukcie, a to hlavne mostov. A tak sa svet dozvedal fámy, že pri ich príprave a uskutočnení Matuska údajne pomáhal komunistickému režimu v kórejskej vojne, alebo že sa vynoril v Bielorusku. Nik však tieto ani ďalšie fámy nepotvrdil.
Viadukt pri Biatorbágy je pamätníkom prvého vážneho atentátu na osobnú dopravu a, žiaľ, nie je ojedinelým mementom takýchto tragédií.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
