Prvou odpoveďou je, že ide o stavby s rovnakým typom konštrukcie. Priehradovou oceľovou konštrukciou, typickým to znakom parížskej eiffelovky, sa vyznačujú aj nosné časti Sochy slobody i budapeštianskej stanice. Druhou odpoveďou je, že ich spája meno staviteľa. Tým bol Alexandre Gustave Eiffel.
Pôvodne sa volal Bönickhausen
Alexander Gustave Eiffel sa narodil 15. decembra 1832 vo francúzskom meste Dijon. Jeho pôvodné priezvisko bolo Bönickhausen (pretože jeho predkovia pochádzali z Francúzska), ale keďže toto meno sa vo francúzštine ťažko vyslovovalo, zmenil si ho na Eiffel podľa nemeckého pohoria Eiffel (dnes nazývaného Eifel).
Vplyv dvoch strýkov
Počas mladosti mali na Gustava najsilnejší vplyv jeho dvaja strýkovia, obaja úspešní chemici. Tí ho oboznamovali s chémiou, baníctvom, ale preberali s ním aj náboženské a filozofické otázky. Po absolvovaní strednej školy, ktorej navštevovanie považoval za stratu času, pokračoval v štúdiu na parížskom Saint Barbe College, aby sa pripravil na veľmi ťažké prijímacie skúšky na Ecole Polytechnique, ktorá bola a stále ešte je najprestížnejšou francúzskou inštitúciou na výchovu inžinierov.
Mal vyrábať ocot
Tam ho však nevzali, ale dostal sa na Ecole Centrale des Arts Manufactures. Po promóciách v roku 1855 mu strýko ponúkol prácu v továrni na výrobu octu, ale v dôsledku rodinnej roztržky z toho napokon nebolo nič. Eiffel potom nastúpil do firmy Nepveu & Cie., ktorá stavala železničné mosty. Majiteľ firmy Charles Nepveu si všimol nadanie a schopnosti mladého Eiffela a poveroval ho čoraz významnejšími úlohami.
Je takmer isté, že bez podpory, ktorú mu poskytoval Nepveu, by sa z Eiffela nestal taký významný staviteľ. Prvý most, ktorého stavbu Eiffel riadil, viedol ponad rieku Garonne v Bordeaux.
V roku 1862 sa Eiffel oženil s Marie Gaudeletovou, s ktorou mal päť detí. Po predčasnej smrti svojej manželky v roku 1877 sa už neoženil.
Vlastná firma
V roku 1866 založil Eiffel svoju vlastnú firmu, ktorá postavila množstvo priehradových oceľových mostov na celom svete. V rokoch 1876-1877 postavil dva mosty cez rieku Duorro v Portugalsku, v roku 1880 známy viadukt Garabit nad francúzskou riekou Truyere. Ten bol najvyšším mostom svojej doby, mal dĺžku 560 metrov a vypínal sa vo výške 120 metrov nad hladinou vody.
Most cez Tisu
Postavil aj most cez Tisu v maďarskom Szegede. Eiffelova firma stavala mosty aj vo Vietname, Španielsku, Alžírsku, Rumunsku a v Peru. Búrlivý rozvoj železničnej dopravy prinášal Eiffelovi nové a nové objednávky.
Okrem mostov však Eiffel staval aj budovy (resp. ich nosné konštrukcie) a iné stavby. V roku 1877 dokončil výstavbu Západnej stanice v Budapešti, v roku 1878 postavil pavilón mesta Paríž pre svetovú výstavu. Staval aj nosné konštrukcie obchodných domov, kasína i kostolov.
Dve svetoznáme stavby
Eiffel by bol považovaný za veľkého staviteľa, aj keby bol za sebou zanechal len mosty a iné stavby. Svetovú slávu mu však priniesli najmä dve jeho diela. Prvým je po ňom pomenovaná veža v Paríži, druhým nosná konštrukcia Sochy slobody. Zaujímavosťou je, že podľa Eiffela pomenovaná veža nebola jeho vlastnou ideou. S myšlienkou postaviť 300 metrov vysokú vežu prišli inžinieri Eiffelovej firmy M. Koechlin a E. Nougier. Eiffel tento návrh najprv zamietol, ale keď bolo treba podať návrh na monumentálnu stavbu pre svetovú výstavu v roku 1889 v Paríži, projekt veže od svojich inžinierov odkúpil a nakoniec súťaž o monument vyhral. Veža sa stavala dva a pol roka a bola dokončená včas na otvorenie výstavy 30. marca 1889.
Bola najvyššou stavbou na svete
Eiffelova veža mala byť po skončení výstavy demontovaná, dodnes je všao symbolom Paríža a do roku 1930 to bola najvyššia stavba na svete. O tejto veži raz Eiffel povedal, že by mal na ňu žiarliť, pretože je známejšia ako on sám.
Eiffel navrhol aj vnútornú nosnú konštrukciu Sochy slobody, ktorá bola darom francúzskeho ľudu americkému, a ktorú slávnostne sprístupnili 28. októbra 1886.
Gustave Eiffel zomrel 27. decembra 1923 pri počúvaní Beethovenovej piatej symfónie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
